Poslanci posunuli novelu Trestného zákona do druhého čítania

Okrem iného kladie dôraz na ukladanie alternatívnych trestov, odlíšenie dílerov od užívateľov drog, restoratívnu justíciu či harmonizáciu trestných sadzieb. Návrh z dielne rezortu spravodlivosti má byť najväčšou novelou Trestného zákona od rekodifikácie v roku 2005.

Ukladanie trestov nespojených s odňatím slobody má byť po novom jednoduchšie a možné vo viacerých prípadoch. Preferovať sa majú najmä pri prvý raz trestaných osobách, ktoré spáchali prečiny. Súdy by tiež mohli mimoriadnym znížením trestu zohľadňovať nahradenie škody poškodenému. Stanovuje sa aj požiadavka náhrady škody ako podmienky pri dohode o vine a treste.

Novela prináša zmeny aj pri drogových trestných činoch, kde sa okrem iného odlišuje trestanie užívateľov drog od ich výrobcov. Určovanie rozsahu spáchania drogových trestných činov má byť založené napríklad na meraní hmotnosti zaistenej drogy alebo počte pestovaných rastlín. Návrh tiež sprísňuje postih jazdy pod vplyvom alkoholu zavedením stavu ťažkej opitosti nad dve promile.

Legislatívna úprava by mala zaviesť krátkodobé tresty odňatia slobody. Cieľom má byť osobnou skúsenosťou páchateľa upozorniť, aby sa v budúcnosti vyvaroval protiprávneho konania alebo dôsledne spolupracoval pri výkone alternatívnych trestov a uložených opatrení alebo obmedzení. „Výkon trestu s dĺžkou od dvoch týždňov do štyroch týždňov bude zameraný na individuálnu prácu s odsúdeným s osobitným dôrazom na realizáciu pracovných činností zabezpečujúcich chod ústavu alebo pracovných činností v prospech orgánov verejnej správy. V prípade trestu s obligatórnou dĺžkou tri mesiace bude odsúdený okrem vykonávania pracovných činností aj povinne zaradený do špecializovaného resocializačnému programu zohľadňujúceho jeho osobnosť a charakter trestnej činnosti,“ priblížil rezort.

Najmä z dôvodu hospodárskeho vývoja sa navrhuje zvýšiť hranice škôd. V prípade spáchania malej škody z 266 eur na 500 eur. Úmerne sa majú posúvať ostatné hranice škôd. Po novom by sa v prípade spáchania úmyselného majetkového alebo hospodárskeho trestného činu v rozsahu najmenej milión eur automaticky zvyšovala dolná hranica trestnej sadzby o polovicu.

Pri ekonomickej kriminalite sa ustaľuje horná trestná sadzba na 15 rokov. Pri trestných činoch korupcie, organizovanej kriminalite a ostatných trestných činoch, ktorými štát chráni najzásadnejšie hodnoty, ako sú život a zdravie, má ostať zachovaný súčasný právny stav. Zvyšovať by sa mohli trestné sadzby za trestný čin poškodzovania finančných záujmov EÚ. Malo by to umožniť Európskej prokuratúre (EPPO) viesť na Slovensku viac vyšetrovaní podvodov páchaných proti rozpočtu EÚ.

Novela by mohla do právneho poriadku zaviesť aj inštitút hrubej nedbanlivosti. Návrhom dochádza aj k prehodnoteniu a precizovaniu viacerých skutkových podstát trestných činov proti životnému prostrediu.

Pri treste prepadnutia majetku by sa mohol zmeniť charakter jeho povinného ukladania. „Umožňuje sa neuložiť tento trest, ak by vzhľadom na okolnosti prípadu alebo pomery páchateľa bolo jeho uloženie neprimerane prísne,“ priblížil navrhovateľ. Upravuje sa tiež katalóg trestných činov, pri ktorých je uloženie tohto trestu povinné.