Zložka v pitnej vode môže byť zodpovedná za autizmus u detí

Výskum ukázal, že tehotné ženy, ktoré pili vodu z vodovodu, ktorá obsahovala vyššie množstvo lítia, mali vyššie riziko, že ich potomkovia budú mať diagnostikovanú poruchu autistického spektra.

Štúdia uverejnená v časopise JAMA Pediatrics je považovaná za prvú, ktorá identifikuje prirodzene sa vyskytujúce lítium v pitnej vode ako možný environmentálny rizikový faktor autizmu. Hlavná autorka štúdie Beate Ritzová uviedla:

“Všetky kontaminanty pitnej vody, ktoré môžu ovplyvniť vyvíjajúci sa ľudský mozog, si zaslúžia intenzívne skúmanie. V budúcnosti sa môžu rozšíriť antropogénne zdroje lítia vo vode z dôvodu používania lítiových batérií a ich likvidácie na skládkach s možnosťou kontaminácie podzemných vôd. Výsledky našej štúdie sú založené na kvalitných dánskych údajoch, ale je potrebné ich zopakovať aj v iných populáciách a oblastiach sveta."

Niektoré zlúčeniny lítia sa už dlhšiu dobu používajú ako liečba depresie a bipolárnej poruchy. V súvislosti s pribúdajúcimi dôkazmi o tom, že lítium je spojené s vyšším rizikom potratov a srdcových anomálií alebo defektov u novorodencov, sa však viedli diskusie o tom, či matky môžu bezpečne užívať lítium počas tehotenstva.

Podľa Ritzovej bolo doteraz vykonaných len málo výskumov na ľuďoch o tom, ako lítium ovplyvňuje rast a vývoj mozgu. Napriek niektoré experimentálne výskumy naznačujú, že lítium, ktoré patrí medzi niekoľko prirodzene sa vyskytujúcich kovov vo vode, by mohlo ovplyvniť dôležitú molekulárnu dráhu, ktorá sa podieľa na neurologickom vývoji a autizme.

Zeyan Liew z Univerzity v Yale dodal, že táto štúdia je dôležitá, pretože už predchádzajúce výsledky výskumu z Dánska s využitím údajov z lekárskych registrov ukázali, že chronický príjem nízkych dávok lítia z vody môže ovplyvniť výskyt neuropsychiatrických porúch u dospelých. Nebola však vykonaná žiadna štúdia, ktorá by posúdila, či lítium z pitnej vody konzumované tehotnými ženami ovplyvňuje neurologický vývoj ich detí.

Ritzová a Liew spolupracovali s dánskymi výskumníkmi, ktorí analyzovali hladiny lítia v 151 verejných vodovodoch v Dánsku. Išlo tak o zásobovanie vodou pre približne polovicu obyvateľov krajiny. Na zistenie, ktoré vodárne zásobovali domácnosti matiek v čase ich tehotenstva, výskumníci použili informácie o adresách z komplexného dánskeho systému evidencie obyvateľstva.

Pomocou celoštátnej databázy pacientov s psychiatrickými poruchami výskumníci identifikovali deti, ktoré sa narodili v rokoch 1997 - 2013, a porovnali 12 799 detí s diagnózou autizmu so 63 681 deťmi, ktoré diagnózu autizmu nemali. Výskumníci kontrolovali aj charakteristiky matiek, niektoré sociálno-ekonomické faktory a vystavenie znečisteniu ovzdušia, ktoré sú spojené so zvýšeným rizikom autizmu u detí.

Výskumníci uviedli, že so zvyšujúcou sa hladinou lítia sa zvyšovalo aj riziko diagnózy autizmu. V porovnaní s najnižším kvartilom zaznamenaných hladín lítia - inými slovami, s hladinami v 25. percentile - sa hladiny lítia v druhom a treťom kvartile spájali s 24 - 26 % vyšším rizikom autizmu. V najvyššom kvartile bolo riziko o 46 % vyššie v porovnaní s najnižším kvartilom.

Vedci zistili podobný vzťah medzi zvýšenou hladinou lítia a vyšším rizikom diagnózy autizmu, keď boli údaje rozdelené podľa podtypov poruchy. Zistili tiež, že súvislosť medzi hladinou lítia a rizikom autizmu bola o niečo silnejšia u osôb žijúcich v mestských oblastiach v porovnaní s menšími mestami a vidieckymi oblasťami.

Okrem rozsiahlych dánskych občianskych databáz, ktoré sa ukázali byť cenným zdrojom pre výskumníkov v oblasti verejného zdravia, bolo Dánsko pre túto štúdiu ideálne aj vďaka niekoľkým ďalším faktorom. Spotreba balenej vody v Dánsku patrí k najnižším v Európe, čo znamená, že Dáni sa vo veľkej miere spoliehajú na vodu z vodovodu. Krajina má tiež spoľahlivý systém na meranie stopových kovov a iných kontaminantov vo vode. Ritzová uviedla, že v dánskej vode je obsah lítia nižší až stredný v porovnaní s inými krajinami.