Slovensko a Česko majú výhrady k europrokuratúre

Slovenská strana však myšlienku vzniku úradu neodmieta. Vo štvrtok to navrhovanej novinke rokoval slovenský minister spravodlivosti Tomáš Borec so svojou českou rezortnou kolegyňou Mariou Benešovou počas pracovnej návštevy Prahy.

„K návrhu na zriadenie Úradu európskeho verejného žalobcu sa Česká republika stavia v zásade kriticky a nie je presvedčená o tom, že zriadenie nového úradu v navrhovanej podobe prinesie reálne zvýšenie efektivity vyšetrovania trestnej činnosti proti finančným záujmom Európskej únie,“ uviedla Benešová.

Dodala, že niektoré prvky návrhu môžu trestné stíhanie danej trestnej činnosti naopak skomplikovať, priniesť prieťahy v trestnom konaní a jeho výsledok ohroziť. Pre ČR v súčasnosti nie je základná otázka vzniku úradu, ale definovania podmienok, za ktorých sa tak stane. Konečné rozhodnutie, či sa ČR pripojí k zriadeniu nového úradu, preto padne až v nadväznosti na finálnu podobu predpisu, ktorá vzíde z ďalšieho rokovania.

Slovensko bude presadzovať pripomienky

Podobný postoj k tejto otázke tlmočil na rokovaní aj minister Borec. Slovensko bude počas rokovaní presadzovať pripomienky, ktoré prispejú k odstráneniu problematických prvkov návrhu a k dosiahnutia funkčného a efektívneho nástroja boja proti poškodzovaniu finančných záujmov EÚ, ktorý bude v súlade so základnými zásadami vnútroštátneho právneho poriadku SR.

Ministri vo štvrtok hovorili aj o európskom patentovom súde. Jednotný patentový súd bude medzinárodnou inštitúciou s právnou subjektivitou, ktorá bude mať právomoc rozhodovať vymedzené spory o európskych patentoch a európskych patentoch s jednotným účinkom vo vzťahu k zapojeným členským štátom Európskej únie.

Jednotné patentové súdnictvo

Na februárovom zasadnutí Rady pre konkurencieschopnosť v Bruseli podpísalo 24 krajín vrátane ČR a SR dohodu o jednotnom patentovom súde. „Vytvorenie jednotného patentového súdnictva je väčšinovo považované za nutný predpoklad fungovania európskeho patentu s jednotným účinkom, tzv. úniového patentu a malo by prispieť k lepšej súdnej ochrane práv z európskeho patentu,“ uviedla Benešová.

Minister doplnil, že skúsenosti so súčasným systémom ochrany vo vzťahu k európskemu patentu poukazujú na rad problémov. „Súčasný systém v niektorých prípadoch vyžaduje vedenie paralelných súdnych sporov vo viacerých členských štátoch. Viacnásobný spor v rôznych krajinách tak môže viesť k rôznym výsledkom,“ uviedol Borec.

Dohoda nadobudne platnosť po tom, čo ju ratifikuje trinásť členských štátov vrátane Spojeného kráľovstva, Francúzska a Nemecka. V právomoci súdu bude rozhodovať o presne vymedzenom počte druhov žalôb týkajúcich sa európskych a úniových patentov. Pôjde o najvýznamnejšie otázky ako je porušovanie patentov, žaloby a vzájomné žaloby na zrušenie patentu, žaloby na náhradu škody a niektoré ďalšie špecifické otázky. Spory týkajúce sa národných patentov ostanú v kompetencií vnútroštátnych súdov.