Tajomstvo dlhých nosov: Ako praveké DNA formuje naše nosy?

„Zistili sme, že istá časť DNA zdedená od neandertálcov ovplyvňuje našu tvár. Mohlo to byť užitočné pre našich predkov, pretože sa to odovzdávalo po tisíce generácií,“ vysvetlil štatistický genetik Kaustubh Adhikari z University College London (UCL), spoluautor štúdie vo vedeckom časopise Communications Biology.

Pre výskum vedci použili údaje od viac ako 6.000 ľudí z Brazílie, Kolumbie, Čile, Mexika a Peru so zmiešaným európskym, indiánskym a africkým pôvodom. Genetické informácie sa porovnávali s fotografiami ich tvárí.

Vedci skúmali vzdialenosti medzi špecifickými bodmi na tvárach, aby zistili, ako sú rôzne črty spojené s prítomnosťou rôznych genetických markerov. Identifikovali 33 oblastí genómu spojených s črtami tváre. Najmä v oblasti genómu nazvanej ATF3 malo veľa ľudí s indiánskymi predkami (aj ľudia s východoázijskými predkami v inej skupine) genetický materiál zdedený od neandertálcov. Podľa vedcov to prispelo k predĺženiu ich nosa.

Nos pomáha pri regulácii teploty a vlhkosti vdychovaného vzduchu a dlhšie nosy sú preto podľa vedcov vhodnejšie v chladnejšom podnebí. Táto oblasť má znaky prirodzeného výberu, čo naznačuje, že poskytuje ľuďom s týmto genetickým materiálom istú výhodu, hovoria vedci.

„Rôzne tvarované nosy môžu byť vhodné pre rôzne podnebia, v ktorých žili naši predkovia. Gén, ktorý sme identifikovali, mohol byť zdedený od neandertálcov, aby pomohol ľuďom prispôsobiť sa chladnejšiemu podnebiu, keď sa naši predkovia odsťahovali z Afriky,“ povedal profesor Čching Li z univerzity Fu-tan v Šanghaji.

„Väčšina genetických štúdií ľudskej diverzity skúmala gény Európanov. Rôznorodá vzorka latinskoamerických účastníkov štúdie rozširuje dosah jej výsledkov a pomáha nám lepšie pochopiť genetiku všetkých ľudí,“ uviedol ďalší člen vedeckého tímu profesor Andres Ruiz-Linares z Univerzity Aix Marseille.