V Trnave sa diskutovalo o nezamestnanosti a postaveniu EÚ

Poslankyňa EP Katarína Neveďalová uviedla, že miera nezamestnanosti mladých ľudí do 26 rokov v EÚ je 23,5 %. „Na trhu práce máme síce dva milióny nových pracovných miest, ale mladí ľudia ich nemôžu získať, pretože problémom je kvalifikácia“, povedala tieňová spravodajkyňa programu ERAZMUS+. Ide o nový veľký vzdelávací program EÚ, ktorý sa zameria aj na podporu mobility mladých ľudí. EÚ naň vyčlenila v novom programovom období 2014-2020 až 14,5 mld eur. Zamestnanosti mladých ľudí na pôde EÚ má pomôcť aj Garancia pre mladých, ktorá má zabezpečiť mladým ľuďom do 29 rokov ďalšiu kvalifikáciu alebo pracovné miesto do štyroch mesiacov po ukončení vzdelávania. Toto opatrenie prijala EÚ ako nástroj na podporu zamestnanosti mladých ľudí. Podľa europoslankyne je dôležité upriamiť pozornosť na duálny systém vzdelávania. „Nepotrebujeme mať na pôde EÚ len vysokoškolsky vzdelaných ľudí, ale treba mať zastúpené všetky profesie. Nielen absolvent vysokej školy by mal však vedieť, že sa musí neustále vzdelávať, pretože sa veľmi rýchlo vyvíjajú nové technológie a zručnosti. My, súčasná generácia meníme zamestnanie v priemere až 10-krát za život, preto musíte stále nadobúdať nové zručnosti“, dodala. Medzi základné zručnosti mladého človeka dnes podľa nej patrí znalosť cudzích jazykov či nových informačných a komunikačných technológií.

Poslanec NR SR a predseda Výboru NR SR pre európske záležitosti Ivan Štefanec uviedol, že Slovenská republika je piatou najhoršou krajinou v zamestnanosti mladých ľudí v rámci EÚ. „Viac ako tretina mladých do 25 rokov nemá na Slovensku zamestnanie“, povedal. Situácia u nás je podľa neho spôsobená na jednej strane tým, že doznieva pokrízový stav, pretože až 90 % slovenského HDP tvorí export. Zároveň sa však na tomto stave podľa Štefanca podpísalo aj zvýšenie daní , odvodov z dohôd či opatrenia zhoršujúce pracovné právo, ako napríklad obmedzenie reťazenia pracovných pomerov, obmedzenie práce na čas, rozšírenie kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa aj na tých, ktorí s tým nesúhlasia. „Slovenská republika je na chvoste EÚ, čo sa týka výšky podielu zo štátneho rozpočtu, ktorý sa dáva na vzdelávanie. Dnes sú to 4 %“, dodal. Riešeniami nezamestnanosti mladých ľudí je podľa neho zníženie priamych daní, zníženie odvodového zaťaženia a zavedenie odpočítateľnej položky pri odvodoch na kratšie pracovné úväzky, zrušenie súbehu výpovednej lehoty a odstupného do dvoch rokov či zavedenie povinnej praxe pre študentov.

„Rozšírenie voľného obchodu EÚ s USA považujem za jeden z najlepších nápadov. Rovnako treba dokončiť budovanie spoločného európskeho trhu a uznávanie absolventov na pôde EÚ. Riešením nezamestnanosti mladých ľudí je to, že sa im nebudú hádzať polená pod nohy“, podčiarkol.

Podpredsedníčka Rady OZ KOVO Monika Benedeková uviedla, že dnes je na Slovensku nezamestnaných 80 000 mladých ľudí do 25 rokov. „Miera nezamestnanosti mladých ľudí v Rakúsku je 9 %, na Slovensku je to viac ako 30 %“, povedala. Jedným z riešení problému nezamestnanosti je podľa nej duálny systém vzdelávania. Podľa Jozefa Borguľu zo Zväzu strojárskeho priemyslu SR je zamestnanosť či nezamestnanosť priamo úmerná miere globalizácii. „Čím je nižšia úroveň globalizácie, tým je nižšia technická úroveň a tým je vyššia nezamestnanosť“. Dodal, že až 60 % nezamestnaných na Slovensku nemá ani učňovku.

„O pol roka máme voľby do EP a mnohí z nás si neuvedomujeme, aký význam má EP. Vstupom Lisabonskej zmluvy do platnosti, EP dnes už rozhoduje o prijímaní celej európskej legislatívy. Až 80 % slovenskej legislatívy je ovplyvnenej či prebratej z európskej legislatívy“, povedal riaditeľ IKEP na Slovensku Robert Hajšel. Voľby do Európskeho parlamentu sa budú na Slovensku konať 24. mája 2013. Občania SR si budú voliť 13 poslancov. EP je jedinou inštitúciou EÚ, kde občania majú právo priamo si voliť svojich zástupcov. "Konaj, reaguj, rozhoduj"- je heslom nadchádzajúcich volieb do EP.

Podľa poslanca EP Borisa Zalu môže byť EÚ globálnym hráčom vo svete, ale musí splniť niekoľko podmienok. „V tomto momente je EÚ hybridom, ktorý má parametre štátu ale polovicu kompetencií vykonávajú národné štáty. Príkladom je problém nezamestnanosti, ktorý nevytvára EÚ ako celok ale jednotlivé národné štáty. EÚ nemá jeden spoločný európsky projekt, preto ani EÚ nemá ako ovplyvniť zamestnanosť, môže len ovplyvňovať pozitívny rozvoj zamestnanosti v jednotlivých národných štátoch monetárnymi operáciami."

Peter Varga z Právnickej fakulty Trnavskej univerzity uviedol, že EÚ produkuje 20 % svetového bohatstva ale zároveň až 50 % celosvetových výdavkov na sociálne veci sa týka EÚ. Podľa Vladimíra Bilčíka zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku je EÚ regionálnym hráčom s určitým globálnym dosahom.

Generálna riaditeľka právnej a konzulárnej sekcie Ministerstva zahraničných vecí SR Barbora Illková zdôraznila, že prijatie Lisabonskej zmluvy znamenalo pre EÚ veľký prelom. „Politika EÚ je budovaná na politike konsenzu ale tento konsenzus musíme zvládnuť veľmi citlivo“, uviedla. Základom EÚ sú ľudské práva a demokracia. „Veľmi dôležitý je vzájomný dialóg EÚ s inými krajinami, pretože takto sa EÚ názorovo obohacuje. V súčasnosti tento dialóg prebieha s tridsiatkou krajín“, dodala.

Informovala Soňa Miháliková Mellak z kancelárie Európskeho parlamentu na Slovensku.