Viktor Orbán, päťnásobný maďarský premiér, slávi 60. narodeniny
- 6:38 31.05.2023
- Székesfehérvár/Bratislava
V stredu 31. mája bude mať Viktor Orbán, päťnásobný maďarský premiér, 60 rokov.
Už od začiatku 90. rokov minulého storočia patrí ku kľúčovým osobnostiam maďarského politického života. Ako líder priviedol stranu Fidesz k víťazstvu vo voľbách v rokoch 1998, 2010, 2014, 2018 a tiež v roku 2022. Od roku 2010 je nepretržite predsedom vlády Maďarska.
Viktor Orbán sa narodil 31. mája 1963 v Székesfehérvári, ale detstvo strávil v obciach Alcsútdoboz a Felcsút. V roku 1977 sa rodina presťahovala do Székesfehérváru, kde v roku 1981 absolvoval Gymnázium Blanky Telekiovej. Po skončení základnej vojenskej služby študoval právo na budapeštianskej Univerzite Eötvösa Loránda. Štúdium dokončil v roku 1987. V roku 1989 začal na základe štipendia nadácie maďarsko-amerického finančníka Georgea Sorosa študovať na Pembroke College v Oxforde.
Na začiatku svojej politickej kariéry nebol Orbán takým stúpencom národno-konzervatívnych hodnôt, ako ho pozná svet v súčasnosti. Ešte v marci 1988 spoluzakladal Fidesz – Maďarský občiansky zväz (Fidesz – Magyar Polgári Szövetség), liberálne hnutie mladých demokratov. Do povedomia maďarskej verejnosti sa výrazne zapísal vďaka prejavu na budapeštianskom Námestí hrdinov 16. júna 1989. Požadoval vypísanie slobodných volieb a odchod sovietskych vojsk z krajiny.
V prvých slobodných voľbách v roku 1990 získal Fidesz 21 parlamentných kresiel. Orbán sa stal predsedom parlamentného klubu strany a v roku 1993 aj predsedom Fideszu. V roku 1992 sa stal podpredsedom Liberálnej internacionály.
Krátko po voľbách z roku 1994, v ktorých Fidesz získal len sedem percent hlasov, sa Orbán rozhodol úplne zmeniť politiku strany. Fidesz prešiel od liberalizmu k národno-konzervatívnemu smerovaniu. Začal hovoriť aj o záujmoch zahraničných Maďarov, pričom neraz zdôraznil, že sa chce stať premiérom 15 miliónov Maďarov, teda aj tých za hranicami.
Vo voľbách v roku 1998 Fidesz zvíťazil a Orbán sa stal prvýkrát predsedom vlády a zároveň aj najmladším maďarským premiérom v histórii. Ako šéf vládneho kabinetu podpísal v roku 1999 vstup Maďarska do NATO. O rok neskôr zjazd Fideszu rozdelil funkcie predsedu strany a premiéra. Orbán sa vzdal postu predsedu strany, ktorý po ňom prebral László Kövér. V roku 2000 sa vzdal aj funkcie podpredsedu Liberálnej internacionály a Fidesz vstúpil do Európskej ľudovej strany (EPP), v ktorej bol Orbán podpredsedom v rokoch 2002 – 2012. Na čelo Fideszu sa opätovne postavil v máji 2003.
Parlamentné voľby v roku 2002 síce vyhrala koalícia Fidesz a Maďarské demokratické fórum (MDF), vládu však zostavili Maďarská socialistická strana (MSZP) a Zväz slobodných demokratov – Maďarská liberálna strana (SZDSZ).
Na premiérsky post sa Orbán vrátil v roku 2010. Predsedal vláde, ktorá pozostávala z Fideszu a Kresťanskodemokratickej ľudovej strany. Počas tohto volebného obdobia vypracovali a schválili novú ústavu, v ktorej už namiesto Maďarskej republiky figuruje názov Maďarsko. V prvom polroku 2011 bolo Maďarsko pod jeho vedením predsedajúcou krajinou v Rade Európskej únie.
Maďarský parlament v máji 2010 schválil aj zákon o dvojakom občianstve, ktorý umožňoval Maďarom zo susedných štátov získať maďarské občianstvo bez toho, aby predtým žili v Maďarsku. Kritiku si v tom období od opozície a medzinárodného spoločenstva vyslúžil tiež za oklieštenie systému bŕzd a protiváh v deľbe moci, za spôsob ovládnutia médií a súdnictva či úpravu volebného systému.
Vo funkcii premiéra ostal Orbán aj po voľbách v roku 2014, ktoré sa skončili opäť víťazstvom Fideszu. Počas tohto vládnutia sa napríklad dostal do sporu s Európskou komisiou, keď odmietol jej návrh prerozdeľovania utečencov na základe kvót.
Fideszu sa podarilo vyhrať voľby i v roku 2018 a Orbán sa stal po štvrtý raz premiérom. V roku 2020 v súvislosti s pandémiou ochorenia COVID-19 dosiahla jeho vláda časovo neobmedzenú možnosť vládnuť aj prostredníctvom dekrétov. Opozícia aj zahraničie kritizovali tento krok, označovali ho za obmedzenie parlamentnej demokracie.
Ako predseda vlády a líder Fideszu priviedol stranu k víťazstvu aj vo voľbách v roku 2022. V prvom povolebnom prejave 4. apríla 2022 uviedol: „Toto víťazstvo si budeme pamätať do konca života, pretože sme museli bojovať proti obrovskému množstvu protivníkov: miestnej ľavici, medzinárodnej ľavici všade okolo, byrokratom z Bruselu, všetkým peniazom a inštitúciám Sorosovho impéria, medzinárodným mainstreamovým médiám a aj ukrajinskému prezidentovi. Nikdy sme nemali toľko oponentov naraz,“ vyhlásil päťnásobný maďarský premiér.
Viktor Orbán je ženatý s právničkou Anikó Lévaiovou, majú spolu päť detí.
Na ostrove Santorini vyhlásili núdzový stav
Na gréckom ostrove Santorini bol vo štvrtok v súvislosti s pokračujúcou sériou zemetrasení vyhlásený núdzový stav.
12-ročná školáčka plánovala vraždu, polícia jej v tom zabránila
Českej polícii sa podarilo zabrániť pokusu o vraždu, ktorú plánovalo dieťa.
Trump: Po skončení bojov by Izrael mohol odovzdať Pásmo Gazy Spojeným štátom
Americký prezident Donald Trump sa vo štvrtok na svojej sociálnej sieti Truth Social opätovne vyjadril k svojmu návrhu budúceho usporiadania Pásma Gazy.
Santorini zasiahla ďalšia vlna zemetrasení
Grécky ostrov Santorini vo štvrtok skoro ráno zasiahli ďalšie zemetrasenia. Rozsiahla seizmická aktivita v uplynulých dňoch vyhnala z domovov už tisíce obyvateľov.
Putin odvolal šéfa vesmírnej agentúry Roskomos
Ruský prezident Vladimir Putin odvolal šéfa vesmírnej agentúry Roskosmos Jurija Borisova a na jeho miesto vymenoval Dmitrija Bakanova.