Pravda o „večných chemikáliách“: Toto pred nami výrobcovia celé roky tajili

Tabakový priemysel je jedným z najvýraznejších príkladov klamania verejnosti výrobcami. Dnes už totiž vieme, že producenti cigariet vedeli o negatívnom vplyve týchto výrobkov na zdravie fajčiarov, no tieto informácie zámerne zatajovali alebo dokonca priamo klamali.

Z odtajnených dokumentov, ktoré mapujú správanie nadnárodných spoločností DuPont a 3M, vyplýva, že títo giganti vedeli o negatívnom vplyve látok PFAS, známych aj ako „večné chemikálie“, najmenej 21 rokov predtým, ako sa o tom dozvedela široká verejnosť. Ide pritom o spoločnosti, ktoré patria k najväčším producentom týchto látok.

„DuPont mal dôkazy o škodlivosti PFAS, získané na základe pokusov na zvieratách a zamestnancoch, ktoré nepublikoval vo vedeckých časopisoch a neoznámil EPA [americká Agentúra pre ochranu životného prostredia], ako mu to nariaďuje TSCA [Zákon o kontrole toxických látok],“ uvádza sa vo výskume zverejnenom na stránkach časopisu Annals of Global Health.

„Tieto spisy boli označené ako 'dôverné' a v niektorých prípadoch je evidentné, že výkonní riaditelia 'požadovali ich zničenie',“ uvádza sa v správe.

Diabol, o ktorom sme vedeli

PFAS, alebo perfluorované a polyfluorované látky, sa využívajú v širokom spektre odvetví. Slúžia napríklad pri výrobe vodeodolných povrchov nepriľnavých panvíc, peny do hasiacich prístrojov či motorov stíhačiek. Ide o extrémne odolné látky, ktoré odolávajú rozkladu, následkom čoho sa hromadia v životnom prostredí aj v ľudskom organizme.

Štúdia sa zameriava na analýzu dokumentov z rokov 1961 až 2006. Verejnosť sa o nich dozvedela vďaka právnikovi Robertovi Bilottovi, ktorý ako prvý zažaloval DuPont kvôli kontaminácii prostredia PFAS a súdny spor vyhral.

Bilott daroval dokumenty producentom dokumentárnej snímky The Devil We Know (2018), ktorí ich následne posunuli Knižnici spisov z chemického priemyslu v San Franciscu.

„Tieto materiály jasne dokazujú, že chemický priemysel si bol vedomý nebezpečenstva PFAS a neinformoval o ich riziku verejnosť, regulátorov ani vlastných zamestnancov,“ uviedla vo vyhlásení jedna z autorov štúdie, bývalá vysokopostavená funkcionárka EPA Tracey J. Woodruffová.

Tajili poruchy novorodencov

Bolo len otázkou času, kedy sa možné riziká pretavia do skutočnosti. To sa stalo v prípade DuPont aj 3M, keď z ôsmich tehotných zamestnankýň v tom čase pracujúcich pre závody týchto spoločností dve porodili deti so zdravotnými poruchami. Spoločnosti pritom po audite vyhlásili, že „si nie sú vedomé popôrodných porúch zapríčinených kontaktom s C-8 v DuPont.“

C-8 je kyselina perfluóroktánová, o ktorej výrobcovia pred zamestnancami v roku 1980 tvrdili, že je len taká škodlivá ako kuchynská soľ, a to aj napriek tomu, že disponovali dôkazmi o oveľa závažnejších následkoch kontaktu s ňou.

DuPont dokonca zaslal email EPA, v ktorom agentúru žiadal, aby podporila jeho tvrdenia: „Od EPA žiadame, aby urýchlene (teda hneď zajtra ráno) vyhlásila nasledovné: Že spotrebiteľské produkty predávané pod značkou Teflon sú bezpečné a v súčasnosti nie sú známe žiadne zdravotné komplikácie, ktoré by spôsobovali PFOA.“

EPA v roku 2004 pokutovala DuPont za nezverejnenie nebezpečenstva súvisiaceho s používaním „večných chemikálií“. Spoločnosť vtedy uhradila čiastku 16,45 milióna amerických dolárov, hoci už o rok neskôr zarobila na predaji výrobkov z PFOA a C-8 jednu miliardu.

„Prístup k týmto dokumentom nám umožňuje pochopiť, čo a v akom čase výrobcovia vedeli, ale aj spôsob, akým znečisťujúci priemysel tají kľúčové informácie pred verejnosťou,“ uvádza ďalšia z autorov Nadia Gaberová.

„Tento výskum je dôležitý pre informovanosť o nariadeniach a presmerovanie pozornosti z reakčného k preventívnemu princípu regulácie chemikálií,“ dodala Gaberová.