Aktivisti chcú poznať, aké ingrediencie víno obsahuje

Environmentálni aktivisti preto z toho nie sú nadšení. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

Víno môže obsahovať širokú škálu aditív na kontrolu chuti, sily a vzhľadu: síru, cukor, vaječný bielok, sušené rybie mechúre, enzýmy z bravčového alebo kravského pankreasu a celý rad chemických zlúčenín.

Zatiaľ čo väčšina potravinárskeho a nápojového sektora je už desaťročia nútená uvádzať ingrediencie a nutričné informácie na obaloch, sektor alkoholických nápojov má dlhodobo špeciálnu výnimku.

V roku 2017 Európska komisia dospela k záveru, že neexistujú žiadne „objektívne dôvody“ na túto výnimku a nové pravidlá, ktoré vstupujú do platnosti 8. decembra, a vyžadujú, aby vína odhalili svoj obsah. Má to však háčik. Vinárskemu priemyslu bolo umožnené prísť s vlastnou metódou, ako to urobiť. Ten sa rozhodol dať vinohradom možnosť používať QR kódy, ktoré odkazujú na ich webovú stránku, čo znamená, že fľaše zostanú bez zoznamu ingrediencií.

Skupine aktivistov Transparency for Organic World Association (TOWA) sa to nepáči: „Dokážete si predstaviť, že pri nákupe v obchode vytiahnete svoj smartfón a naskenujete niekoľko QR kódov, aby ste si porovnali aditíva vo vínach a všetky si ich zapamätali, nech sa môžete rozhodnúť,“ pýta sa Olivier Paul-Morandini z TOWA.

Vinársky priemysel argumentuje, že s vínom nemožno zaobchádzať ako s inými potravinami. „Víno sa neriadi receptom. Hrozno je závislé od slnka, klimatických podmienok, jeho zložky nie sú pri jednotlivých zberoch rovnaké,“ povedal Ignacio Sánchez Recarte z Comité Européen des Entreprises Vinss (CEEV), ktorý zastupuje toto odvetvie v Bruseli.

Podľa CEEV digitálne označovanie je jediným realistickým spôsobom, ako dostať všetkých vinárov z Európskej únie „na palubu“. (podľa Eurostatu ich bolo v roku 2020 2,2 milióna). Znamená to tiež, že ingrediencie sú automaticky preložené do všetkých jazykov EÚ.

„Európska komisia pochopila, že je potrebné poskytnúť úroveň flexibility, ktorá umožní spoločnostiam komunikovať tieto informácie tak, aby sa nenarušil spôsob, akým obchodujeme,“ povedal Recarte.

CEEV podala tiež tento mesiac sťažnosť Európskej komisii na plány Írska umiestniť zdravotné varovania na alkoholické nápoje. TOWA zase tvrdí, že tzv. e-štítky poukazujú na nedostatok záväzku k ekologizácii poľnohospodárstva, ktoré je prioritou Európskej únie (EÚ).

Ekologickí a naturálni vinári argumentujú, že ak víno potrebuje skôr QR kód ako etiketu, je asi najlepšie sa mu vyhnúť. „Bio vinár, ktorý do svojho vína pridáva len veľmi málo ďalších vecí, dokáže vyrobiť etiketu pre fľašu, zatiaľ čo konvenčný vinár by potreboval slovník, takže je jasné, prečo je potrebný QR kód,“ poznamenal Julien Guillot, známy výrobca tzv. naturálnych vín v Burgundsku.

QR kódy a e-štítky sú typické pre systém, z ktorého stále výrazne profitujú konvenční farmári. Tí používajú pesticídy a chemické hnojivá a dostávajú drvivú väčšinu dotácií v rámci Spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ, dodáva TOWA.