Český pesničkár Jaromír Nohavica jubiluje

Na folkovej scéne s vlastnými skladbami sa prvýkrát predstavil v roku 1982. Odvtedy patrí k najobľúbenejším pesničkárom nielen v Česku, ale aj na Slovensku či v Poľsku.

Vlne kritiky a určitej strate popularity čelí od roku 2022, keď Rusko spustilo vojenskú inváziu na Ukrajinu. Odmietol totiž vrátiť Puškinovu medailu, ktorú mu v roku 2018 odovzdal ruský prezident Vladimir Putin.

Český pesničkár, skladateľ, gitarista, hráč na heligónku, ale aj prekladateľ a interpret tvorby ruských folkových pesničkárov Vladimira Vysockého a Bulata Okudžavu, má dnes (7. júna) 70 rokov.

Jaromír Nohavica sa narodil 7. júna 1953 v Ostrave. Prvú pesničku údajne zložil už ako osemročný. Od trinástich hrá na gitare, ale sám sa naučil hrať aj na iné nástroje. V rokoch 1978 - 1981 diaľkovo študoval na Strednej knihovníckej škole v Brne, po skončení ktorej sa zapísal na Vysokú školu banícku, štúdium však nedokončil. Následne vystriedal viacero zamestnaní, ale venoval sa aj písaniu textov pre českých spevákov a speváčky.

Spolupracoval so skupinami Atlantis, Noe, Majestic, písal texty pre Petra Němca, Věru Špinarovú a Mariu Rottrovú. Je autorom textu známeho hitu Lásko, voníš deštěm v podaní Marie Rottrovej, originálnu verziu She's Gone nahrala skupina Black Sabbath.

Prvé vlastné vystúpenie mal v marci 1982 na Folkovom kolotoči v Ostrave. V roku 1988 vydal prvú LP platňu Darmoděj. O rok neskôr mu vyšla platňa Osmá barva duhy.

Prelom 80. a 90. rokov minulého storočia bol pre Nohavicu obdobím nielen spoločenských zmien, ale aj časom osobnej krízy. V roku 1990 vydal ešte album V tom roce pitomém, po ktorom však nasledovala trojročná odmlka.

V roku 1993 sa vrátil s dnes už legendárnym albumom Mikymauzoleum, ktorý je už štúdiovou nahrávkou a hráčsky sa na ňom podieľal aj jeho kolega a dlhoročný priateľ Karel Plíhal.

Po úspešnom albume vydal oceňovanú nahrávku Divné století (1996), za ktorú získal českú Grammy. Týmto albumom si výrazne rozšíril okruh priaznivcov, ktorí už neboli len z radov milovníkov folku.

V roku 2000 nahral album Moje smutné srdce a o dva roky neskôr sa predstavil aj na filmovom plátne. V roku 2002 totiž stvárnil hlavnú úlohu - sám seba - vo filme Petra Zelenku Rok ďábla. Za hudbu k snímke, ktorú robil spolu so skupinou Čechomor a Karlom Holasom dostal Českého leva v kategórii Najlepšia hudba. V novembri 2003 vyšiel album Babylon a v septembri 2006 CD + DVD Doma.

Tému Nohavicovej spolupráce so Štátnou bezpečnosťou (ŠtB) média opätovne otvorili v roku 2007 v súvislosti s pesničkou folkového pesničkára a disidenta Jaroslava Hutku Udavač z Tešína. Nohavica okrem iného reagoval pesničkou „Já si to pamatuju“.

Napriek týmto udalostiam vydal v roku 2008 album Ikarus a live záznam na CD a DVD Jarek Nohavica v Lucerně, ktorý vyšiel 7. júna 2009.

Počas 20. ročníka udeľovania výročných cien českej Akadémie populárnej hudby Anděl 2010 bol 23. februára 2011 Nohavica vyhlásený ako najúspešnejší mužský interpret dvadsaťročia a získal ocenenie Anděl dvadsaťročia.

V júni 2012 vydal štúdiový album Tak mě tu máš a v máji 2013 výberovku s názvom Tenkrát. Mesiac na to vyšla v Poľsku jeho výberovka s názvom Kometa.

Vo februári 2014 vyšlo CD+DVD Jarek Nohavica a přátelé, na ktorom je záznam koncertu z festivalu Noc plná hvězd 2012 v Třinci. V novembri 2017 vydal štúdiový album Poruba. V júni 2018 vyšlo live CD a DVD Jarek Nohavica v Gongu. V novembri 2020 vydal album Máma mi na krk dala klíč.

Jaromír Nohavica je ženatý a s manželkou Martinou má dve deti, syna Jakuba a dcéru Lenku. Je veľkým fanúšikom futbalového klubu Baník Ostrava, pre ktorý naspieval aj klubovú hymnu Baníčku, my jsme s tebou.

Český prezident Miloš Zeman mu 28. októbra 2017 udelil štátne vyznamenanie, medailu Za zásluhy v oblasti umenia.

Okrem pesničkárskej tvorby sa venuje aj prekladom opier Wolfganga Amadea Mozarta do češtiny. V roku 2006 dostal za český preklad opery Cosi fan tutte, ktorý vytvoril pre Narodní divadlo moravskoslezské, cenu Sazky a Divadelních novin.