Máte pocit, že u vás doma straší? Skontrolujte toto zariadenie, je zodpovedné za väčšinu prípadov

V roku 1921 bol v American Journal of Ophthalmology publikovaný článok opisujúci príbeh rodiny, ktorá sa po presťahovaní do nového domu stretla s nevysvetliteľnými javmi.

Otec, ktorý bol hlavou rodiny, napríklad vždy pred spaním rád trávil čas osamote v kuchyni, kde jedol ovocie. Zakaždým mal pritom pocit, že sa naňho niekto spoza chrbta pozerá. Deti náhle bledli a chorľaveli a akoby sa z nich vytratila všetka chuť do života. Hlava rodiny tiež spomínala „zvláštnu ženu“ v čiernom, ktorá sa raz mala priblížiť do kuchyne z chodby.

Manželia sa jedného dňa vybrali do divadla. Po návrate domov ich však čakalo nepríjemné prekvapenie. „Celé hodiny sa mi snívali nejasné a zvláštne sny,“ uviedla matka po niekoľkých rokoch na prehliadke u očného lekára.

„Ráno som nemala dosť síl na to, aby som vstala z postele. G. mi povedal, že ho uprostred noci zobudil pocit, akoby ho niekto chytil okolo krku a škrtil,“ pokračovala nešťastná žena.

Logické vysvetlenie

Desivé zážitky v rodine nakoniec pomohol vyriešiť otcov brat. Jeho logický záver potvrdil aj oftalmológ, ktorý deťom diagnostikoval poškodenie očí. Na vine bola pec, ktorá sa pokazila dva dni po tom, ako sa rodina prisťahovala. Z pece kvôli poškodeniu po celý čas unikal oxid uhoľnatý, o ktorom je známe, že po vdýchnutí spôsobuje bolesť hlavy, vidiny a celkové zhoršenie zdravotného stavu.

Podobný zážitok má aj americká spisovateľka Carrie Poppy, ktorá nedávno hovorila o tom, ako v dome cíti „prítomnosť zlých duchov“. Najprv sa jej zdalo, že ju niekto sleduje, a neskôr sa stretla aj so zvukovými halucináciami a tlakom na hrudi.

„Počula som také whoosh, akoby popri mne niečo prechádzalo – možno niečo ako zvuk morských vĺn,“ povedala Poppy v podcaste TED Radio Hour. „A potom ten znepokojivý pocit, že tam so mnou niečo je,“ dodáva spisovateľka s tým, že podľa nej sa jej v dome usídlil démon.

„Vždy, keď som prišla domov, sa ten pocit náramne zhoršil. V noci som sedávala na posteli a plakala, zatiaľ čo sa ten tlak na hrudi zhoršoval. Fyzicky to bolelo,“ tvrdila Poppy, ktorá nakoniec vyhľadala údajných „lovcov duchov“. Tí však boli natoľko skeptickí, že sa jej ako jednu z prvých vecí pýtali na to, či už počula o otrave oxidom uhoľnatým.

„Vyhľadala som si to na internete, a medzi príznaky otravy oxidom uhoľnatým patrí tlak na hrudi, zvukové halucinácie, whoosh a nevysvetliteľný pocit strachu,“ dodala spisovateľka. Jej obavy neskôr potvrdila aj prehliadka plynárenskej spoločnosti, ktorá majiteľku domu navyše informovala, že ak by s hľadaním pomoci ďalej váhala, mohla sa celkom priotráviť.

Duchovia viktoriánskej éry

Otrava oxidom uhoľnatým nevysvetľuje všetky známe prípady vidín, pod ktoré sa mohli podpísať aj nedostatok spánku, hoaxy, halucinácie, spánková paralýza či marketing prevádzkovateľov hotelov a iných turistami vyhľadávaných destinácií.

Toxikológ Albert Donnay je však presvedčený o tom, že nebezpečný plyn vysvetľuje rozmach halucinácií vo viktoriánskom období. V 19. storočí sa totiž v domácnostiach často používali petrolejové lampy a toxické tapety, ktoré pravdepodobne prispeli k vylučovaniu oxidu uhoľnatého.