Slovensko málo podporuje poľnohospodárstvo a tretí svet

Príspevok Slovenska k rozvoju chudobných krajín patrí v porovnaní s inými vyspelými krajinami medzi najnižšie. Vyplýva to z aktuálnej správy mimovládnej organizácie Centrum pre globálny rozvoj (CGD).

V "indexe napomáhania rozvoju" (CDI) za rok 2013, ktorý zverejnila organizácia v pondelok, sa Slovenská republika umiestnila na 24. mieste spomedzi 27 krajín. V porovnaní s predchádzajúcim rokom to znamená pokles o jednu priečku.

Vynikáme v ochrane životného prostredia

Slovenská republika podľa správy vyniká v ochrane životného prostredia, čo je odmenou za prísne ekologické predpisy, vrátane nulovej produkcie fosílnych palív, absencie rybárskych dotácií a vysokej úrovne hlásenia dodržiavania predpisov v rámci multilaterálnych ekologických dohôd.

V porovnaní s inými krajinami CDI má Slovensko relatívne nízke dotácie pre domácu poľnohospodársku výrobu, no kladie výrazné prekážky dovozu z rozvojových krajín.

Na medzinárodnej úrovni pomáhame málo

Organizácia so sídlom vo Washingtone ďalej konštatuje, že Slovensko dáva len malý podiel zo svojho hrubého domáceho produktu (HDP) na medzinárodnú pomoc, poskytuje chabú podporu iniciatívam, ktoré propagujú transparentnosť v ťažobnom priemysle, má nízke hodnotenie finančnej transparentnosti, neprichyľuje utečencov ani študentov z rozvojových krajín a dáva málo zdrojov na výskum a vývoj.

Na vrchole indexu CDI sa tento rok umiestnili Dánsko, Švédsko, Nórsko, Luxembursko a Holandsko. Najhoršie v tohoročnom hodnotení dopadli Južná Kórea, Japonsko, Česká republika, Slovensko a Poľsko. V rámci skupiny najvyspelejších krajín sveta G7 sa v prvej desiatke rebríčka umiestnila iba Veľká Británia, a to na siedmom mieste. Najväčšia svetová ekonomika USA obsadila 19. priečku. Nízke známky dostala najmä v oblastiach zahraničnej pomoci, migrácie a životného prostredia.

V imigračnej politike sme poslední

Maďarsko, Česká republika, Poľsko a Slovensko dosiahli nadpriemerné skóre iba v kategórii životného prostredia, kde im patria čelné pozície. Slovensko skončilo na poslednom mieste v hodnotení imigračnej politiky. Za environmentálnu politiku dostala naopak Slovenská republika nasledovaná Maďarskom najvyššiu známku.

Prispeli k tomu najvyššie dane na benzín spomedzi hodnotených krajín v kombinácii s jednými z najnižších úrovní emisií skleníkových plynov.

Index "Napomáhania rozvoju" hodnotí rozvojové politiky bohatých krajín na základe siedmich parametrov, ktorými sú pomoc, obchod, investície, migrácia, životné prostredie, bezpečnosť a technológie. O umiestnení v rebríčku rozhoduje priemerná hodnota všetkých komponentov. Centrum pre globálny rozvoj zverejnilo index po prvýkrát v roku 2003. Ukazovateľ, ktorý sa pôvodne venoval rozvojovým politikám 23 najbohatších krajín sveta, organizácia vlani rozšírila o štáty Visegrádskej skupiny.