Prezidentka: Demokracia čelí tlaku, populizmus a extrém majú nový rozmer

Upozornila, že rizikom sú aj autokratické tendencie. Apelovala na aktívnu účasť na demokracii. Poukázala aj na potrebu prispôsobiť právny systém dobe a novému elementu sociálnych sietí, cez ktoré sa chrlia nenávistné prejavy a verbálne útoky.

„Demokracia je dialóg, je to hľadanie najlepšieho riešenia. Nie je to forma vlády, kedy príde autokrat, buchne do stola a povie: 'Takto to bude!' Je to spôsob hľadania a nachádzania najlepších riešení v dialógu, participácii s inými. A v tomto je to náročnejší proces,“ skonštatovala prezidentka. Upozornila, že populisti a autokrati najskôr vzbudia strach, potom ponúknu radikálne, jednoduché, rýchle, no nerealistické riešenia. „Akoby prehlušia priestor. Sú ochotní pracovať s demagógiou a klamstvom. Ľudia v tej rýchlej dobe nemajú šancu a možno ani záujem verifikovať tie tvrdenia,“ podotkla. Budúcnosť demokracie bude podľa nej závisieť aj od ľudí a ich ochoty zaujímať sa o dianie v spoločnosti, ísť voliť. „Demokracia nefunguje na autopilota a vyžaduje i našu účasť,“ zdôraznila.

V súvislosti s politickou situáciou na Slovensku skonštatovala, že veľká časť demokratického spektra voličov je veľmi kritická. „Súdime a odsudzujeme ľudí, ktorí sa chystajú do súboja v parlamentnej súťaži. Nikto z nás nie je dokonalý,“ podotkla. Podľa vlastných slov si váži každého slušného človeka, ktorý do politiky ide. Dodala, že sa však všetci musíme učiť demokracii aj v zmysle vytvárania prostredia pre ľudí, ktorí nás v budúcnosti budú reprezentovať.

„Ak chceme žiť ako jedno spoločenstvo, národ, musíme spolupracovať. Predpokladom toho je slušnosť v komunikácii, vo vzťahoch. Ak budeme preferovať deštrukciu, nenávisť, strach na dosiahnutie cieľov, povedie nás to k rozkladu,“ povedala s tým, že so slušnosťou sa dá uspieť v politike, vyhrať voľby a vykonávať mandát bez kompromisov. Svoje rozhodnutie neuchádzať sa opätovne o post hlavy štátu nepovažuje za signál opaku. Myslí si, že v politike máme slušných ľudí.

Deklarovala, že aj po skončení svojho mandátu chce zápasiť o ochranu základných hodnôt. Vníma to ako svoj záväzok voči spoločnosti i demokracii. Informácie o jej možnej nominácii na post generálneho tajomníka NATO Čaputová nekonkretizovala. Hovorí o hypotetickej úvahe. Pozíciu vo vedení Severoatlantickej aliancie považuje za veľmi významnú úlohu. Najmä v čase vojny na území Európy si však nemyslí, že by mala ašpirovať na tento post.