Ľudia s touto črtou veria konšpiráciám viac ako ostatní

Štúdia uverejnená v Journal of Research in Personality odhalila koreláciu medzi sklonom k hnevu a pravdepodobnosťou viery v konšpiračné teórie. Zistenia naznačujú, že aktívny hnev zvyšuje presvedčenie o konšpiračných teóriách.

Výskum týkajúci sa konšpirácií sa viedol už aj predtým. Zistilo sa napríklad, že narcizmus vplýva na vieru v konšpirácie. Historicky sa však len veľmi málo skúmal vplyv hnevu na konšpirácie. Tomu sa venoval nový výskum, ktorý viedla Kinga Szymaniak, výskumníčka z University of New South Wales. „V tomto výskume sme sa rozhodli zamerať na spojenie medzi konšpiračnými presvedčeniami a hnevom, pretože sa zdá, že vznikajú v reakcii na podobné faktory a predchádzajúci výskum už naznačil potenciálny vzťah medzi nimi,” povedala Szymaniak pre PsyPost.

Výskum prebiehal v štyroch štúdiách, v ktorých sa tím zameral na skúmanie súvislosti medzi črtou hnevu a vierou v konšpiračné teórie vo všeobecnosti a na tie konpširácie, ktoré sa týkajú pandémie COVID-19. Každá štúdia mala trochu iný priebeh. Napríklad v štvrtej štúdii sa tím zaoberal tým, či pocit hnevu zmení reakcie na konšpiračné teórie, najmä u ľudí s vysokou úrovňou hnevu.

Na základe hodnotenia 141 účastníkov tím v tejto štúdii vytvoril nové sprisahanie, aby sa vyhol ovplyvneniu vopred zaužívanými presvedčeniami alebo predchádzajúcimi znalosťami. Sprisahanie, ktoré vytvorili, bolo, že pod berlínskym letiskom je ukrytý tajný vojenský suterén. Účastníkom po vyplnení sebahodnotiaceho osobnostného dotazníka predložili nové sprisahanie a požiadali ich, aby ohodnotili, do akej miery mu veria.

Na základe výsledkov štúdií dospeli k záveru, že vlastnosť hnevu bola pozitívne spojená so všeobecnými presvedčeniami o konšpiračných teóriách. „Zistili sme, že zmanipulovaný hnev zvýšil konšpiračné presvedčenie u jedincov, ktorí dosiahli vyššie skóre na škále vlastností hnevu. Toto je prekvapujúce zistenie, pretože naznačuje, že na hneve je niečo jedinečné, čo z neho robí prediktor konšpiračných presvedčení,” povedala Szymaniak.

Napriek zisteniam štúdie Szymaniak pre PsyPost povedala, že v tejto oblasti je ešte potrebné vykonať veľa výskumu a veľa otázok zostáva nezodpovedaných.