Krajiny NATO sa dohodli na plánoch, ako budú reagovať na útok Ruska

Reuters pripomína, že NATO už desaťročia nepovažovalo za potrebné vypracovať takéto rozsiahle obranné plány. Bojovalo totiž len v menších vojnách v Afganistane či Iraku a zároveň si bolo isté, že postsovietske Rusko už preň nepredstavuje existenčnú hrozbu.

Teraz však tesne za jeho hranicami – na Ukrajine – zúri najkrvavejšia vojna na území Európy od roku 1945. NATO preto upozorňuje, že musí mať všetky plány pripravené oveľa skôr, než by sa mohlo dostať do konfliktu s porovnateľným protivníkom, akým je Rusko.

NATO takúto obranu označuje za svoje regionálne plány, ktorých odobrenie dlho blokovalo Turecko, a to pre formulácie týkajúce sa napríklad Cypru. „Je to výborné pre Alianciu. Turecko muselo pristúpiť na kompromis,“ povedal jeden z citovaných diplomatov.

Lídri členských krajín na summite budú diskutovať o snahe Švédska vstúpiť do Aliancie či budúcich vzťahoch NATO s Ukrajinou.

Spolu s vymedzením svojich regionálnych obranných plánov poskytne NATO členským krajinám aj usmernenia, ako majú modernizovať svoje ozbrojené sily či logistiku. Potreba financovať túto zásadnú zmenu je jedným z dôvodov, prečo sa lídri NATO chystajú vo Vilniuse zvýšiť požadované výdavky členských krajín na obranu, pričom súčasný cieľ vynakladať na tento zámer dve percentá HDP sa má stať už len nevyhnutným minimom.

Predstavitelia NATO odhadujú, že na úplnú realizáciu zmienených obranných plánov by bolo potrebných niekoľko rokov. Zároveň však zdôrazňujú, že ak to bude nevyhnutné, je Aliancia schopná okamžite vyraziť do boja.