Môžu rastliny uhynúť na starobu?

O starnutí ľudského druhu toho vieme veľa, pričom sú známe aj spôsoby, ako ho spomaliť. Ako to však je pri rastlinách? Existuje maximálny vek, ktorého sa dožívajú?

Na dlhovekosť rastlín majú vplyv predovšetkým vonkajšie faktory, ako je frekvencia zalievania, svetelné podmienky, obsah živín v pôde, parazity a ochorenia. Okrem toho hrá kľúčovú rolu aj genetika.

Vhodné podmienky zaručujú rastlinám dlhovekosť, ale podobne ako ľudia, aj ony napokon uhynú na starobu. Dokonca ani najstaršie stromy na svete nie sú nesmrteľné, hoci ich priemerná dĺžka života sa s tou ľudskou nedá porovnávať.

„Dožívajú sa vysokého veku, pretože uplatňujú mnohé mechanizmy na minimalizovanie opotrebovania … [Ale] aj ony majú svoje limity,“ uviedol v roku 2020 biológ Sergi Munné-Bosch. „Nesmrteľnosť u nich však obmedzujú fyzické a mechanické prekážky.“

Čo všetko zohráva rolu v dĺžke života rastliny

Dĺžka života rastlín sa odvíja od konkrétneho druhu. Niektoré sa dožívajú stoviek rokov, zatiaľ čo iné hynú hneď po vytvorení semien a kvetov.

Podľa očakávanej dĺžky života môžeme rastliny rozdeliť do troch skupín: jednoročné, dvojročné a trvácne. Jednoročné rastliny vyrastú, vytvoria semená a zahynú v priebehu jedného roka. U dvojročných sa tento cyklus opakuje dvakrát počas dvoch rokov. Všetky rastliny, ktoré žijú dlhšie, sú trvácne.

Životný cyklus každej rastliny je pretkaný dvomi štádiami – mladosťou a dospelosťou. Ich dĺžka sa medzi jednotlivými druhmi rôzni, pričom mladé rastliny väčšinou tvoria listy bez kvetov a tie dospelé kvitnú.

„Dĺžka života rastlín je vysoko individuálna, napríklad niektoré stromy v porovnaní so zvieratami dosahujú takmer úroveň nesmrteľnosti,“ písala v článku pre New York Times reportérka C. Claiborne Rayová. „Oproti živočíchom však rastová oblasť u rastlín, známa aj ako meristém, ostáva navonok stále mladá a obnovuje sa.“

Meristém je delivé pletivo, v ktorom sa tvoria nové bunky rastlín, schopné deliť sa. Obsahujú kmeňové bunky, ktoré sa neskôr môžu rôzne špecializovať, čiže majú schopnosť podľa potreby obnovovať časti rastlín.

„Na jednom strome môže odumrieť konár, zatiaľ čo inde narastie nový,“ pokračuje Claiborne Rayová. „Korene rastú počas celého života rastliny.“

Ako rastliny umierajú

Na snímke cyprus z národného parku Alerce Costero v Čile; Foto: Alex Maldonado Mancilla/Shutterstock.com

Nezávisle od genetických predispozícií a vonkajších faktorov všetky napokon všetky rastliny čaká starnutie a smrť. Počas rastu sa delenie buniek spomaľuje a nakoniec sa celkom zastaví. Rastlina tak stratí schopnosť regenerácie a hynie.

Na starnutie a úhyn rastliny má vplyv niekoľko faktorov, vrátane rastových hormónov a regulátorov rastu. Ich rovnováha závisí aj od sezónnych a environmentálnych podmienok, ktoré v rastline spúšťajú biochemické zmeny.

Pri určovaní ľudskej dlhovekosti sa za dôležitý faktor považuje dĺžka telomérov, ktorá má značný vplyv aj na životný cyklus rastlín. Okrem toho sa spája so zmenami v čase kvitnutia.

Na záver jedna zaujímavosť: k jednej z najstarších rastlín na svete patrí cyprus z čilského národného parku Alerce Costero, ktorého vek sa odhaduje až na 5400 rokov.