Eunice Newton Foote poukázala na jav, ktorý sužuje planétu dodnes. Jej výskum 100 rokov ignorovali

Spoločnosť Google v pondelok vzdala hold Eunice Newton Foote, americkej vedkyni a aktivistke za práva žien, ktorá ako prvá identifikovala skleníkový efekt a jeho vplyv na globálne otepľovanie. Pri príležitosti 204. výročia jej narodenia spoločnosť Google vytvorila sviatočné logo, tiež známe ako Google Doodle. Google jej prácu približuje prostredníctvom série 11 snímok, ktoré vysvetľujú koncept skleníkového efektu.

Eunice Newton Footeová sa narodila 17. júla 1819 v Goshene v štáte Connecticut a zomrela 30. septembra 1888. Bola prvou vedkyňou, ktorá dospela k záveru, že niektoré plyny sa pri pôsobení slnečného svetla otepľujú a že zvyšujúca sa hladina oxidu uhličitého (CO2) mení teplotu atmosféry a môže ovplyvniť klímu. Ide o jav, ktorý sa dnes označuje ako skleníkový efekt.

V čase, keď boli ženy vo vedeckej komunite podceňované, uskutočnila v roku 1856 experiment, ktorý ovplyvnil dnešné chápanie klimatických zmien. Vo svojej práci preukázala absorpciu tepla CO2 a vodnou parou a vyslovila hypotézu, že zmena množstva CO2 v atmosfére zmení klímu.

Eunice Newton Foote položila základy pre výskum skleníkového efektu

Foote tak bola prvou vedkyňou, ktorá zistila súvislosť medzi zvyšovaním hladiny oxidu uhličitého a otepľovaním atmosféry. Bola to prvá známa publikácia vo vedeckom časopise, ktorú uverejnila americká žena v oblasti fyziky. Jej príspevky boli takmer sto rokov zabudnuté, až kým ich v dvadsiatom storočí znovuobjavili iné vedkyne.

Vďaka základom, ktoré položila, dnes vedci na celom svete napredujú vo výskume klímy. V roku 2022 založila Americká geofyzikálna únia na jej počesť medailu Eunice Newton Foote, ktorá je ocenením výnimočného vedeckého výskumu.

Patentovala tiež niekoľko vynálezov, napríklad výplň do podrážok topánok a čižiem, ktorá zabraňuje vŕzganiu pri chôdzi, stroj na výrobu papiera a spôsob zlepšenia výroby škrobu z kukurice.

Eunice Newton Foote sa zapájala aj do kampane za práva žien. V roku 1848 sa zúčastnila na prvom Zjazde o právach žien v Seneca Falls. Bola piatou signatárkou Deklarácie citov - dokumentu, ktorý požadoval zrovnoprávnenie žien v sociálnom a právnom postavení.

V roku 1857 uverejnila ďalšiu prácu o statickej elektrine v atmosférických plynoch. V Americkej asociácii pre rozvoj vedy ju prečítal jej mužský kolega, keďže ako žena nebola členkou tejto organizácie.