Počet útokov žralokov narastá. Ľudia si za to môžu sami, tvrdia experti

V júni 2023 sme sa z tlače dozvedeli o krvilačnom útoku žraloka na plavkyňu, ktorý sa skončil tragicky. 23-ročná turistka v rezorte v egyptskej Hurghade prišla o život po tom, ako ju napadol žralok pri plávaní v Červenom mori len niekoľko metrov od pobrežia.

Na tom istom pobreží došlo k ďalším útokom žralokov aj pred necelým rokom. V priebehu dvoch dní tu takýmto spôsobom zahynuli dve ženy. Správy o útokoch žralokov dnes však počúvame prakticky z celého sveta, výnimkou už nie je ani pomerne chladná Británia.

Na otázku, prečo tak často dochádza k útokom žralokov na človeka, odpovedá nový dokument z dielne BBC Why Sharks Attack (Prečo žraloky útočia). Tvorcovia v ňom skúmajú možné dôvody plávania žralokov v čoraz plytších vodách luxusných rezortov.

V programe vystúpil člen Asociácie na zachovanie a ochranu životného prostredia v Hurghade (Hurghada Environmental Protection and Conservation Association) Nour Farid, podľa ktorého za častými tragédiami v mori stojí závažný nedostatok rýb vo vode. Farid je preto zástancom úplného zákazu rybolovu v danej oblasti.

Faridove tvrdenie podporujú aj nedávne nálezy vedcov, ktorí u ulovených žralokov pozorujú zmenšené pečene. Tie sú podľa nich známkou pokročilej podvýživy. Hladné žraloky sa preto v zúfalstve približujú k plážam, kde útočia aj na obete, ktoré by ich inak nelákali.

„Zákaz komerčného rybolovu je nevyhnutný – zásobáreň rýb v mori je dnes na kriticky nízkej úrovni, nie je to udržateľné,“ tvrdí Farid. Úrady na nedávne útoky v Červenom mori zatiaľ reagovali dočasnými obmedzeniami rybolovu a monitorovacím programom, ktorý by mal sledovať pohyb väčších žralokov.

Žraloky sa neživia len rybami, ale aj cicavcami, spomedzi ktorých najčastejšie útočia na tulene. Laura Ryanová z austrálskej Macquarie University sa nazdáva, že žraloky môžu útočiť na ľudí aj preto, že si ich mýlia s tuleňmi.

„Je niekoľko možných vysvetlení útokov žralokov na človeka,“ tvrdí Ryanová. „Môže ísť o agresiu alebo preniknutie človeka na ich teritórium. Najnovšie poznatky tiež naznačujú, že ak si žralok nie je istý predmetom pred sebou, môže ho skúmať aj takýmto spôsobom.“ Ryanová sa venuje prevažne výskumu žraloka modrého, ktorý dosahuje dĺžku 6 metrov a je farboslepý, čo mu komplikuje orientáciu v mori.