Pocit hladu môže mať omladzujúci účinok

Ľudia sa v snahe schudnúť uchyľujú k rôznym diétam, počítajú kalórie, držia prerušovaný pôst a v niektorých prípadoch si pomáhajú liekmi a chirurgickými zákrokmi. Je všeobecne známym faktom, že obmedzenie príjmu potravy podporuje zdravé starnutie u rôznych živočíšnych druhov vrátane človeka. Nedávna štúdia Michiganskej univerzity teraz naznačuje, že samotný pocit hladu by mohol potenciálne spomaliť proces starnutia.

Predchádzajúci výskum ukázal, že dokonca aj chuť a vôňa jedla môže zvrátiť výhody obmedzenia stravovania, ktoré predlžujú život, bez ohľadu na to, či sa jedlo skutočne konzumuje. Tieto zaujímavé zistenia viedli doktorku Kristy Weaverovú, doktora Scotta Pletchera a ich kolegov k tomu, aby preskúmali, či za dlhším životom môžu byť zmeny v mozgu, ktoré podnecujú túžbu po jedle.

Výskumníci dospeli k záveru, že nie sú potrebné diéty, ktoré vedci skúmali už mnoho rokov. "Postačuje vnímanie nedostatku potravy,“ uviedol Pletcher v štúdii publikovanej v odbornom časopise Science.

Stačí pocit hladu, nie je nutné obmedzovať celkový príjem potravy

Vedci pri experimente vyvolali u vínnych mušiek hlad niekoľkými spôsobmi. Prvým z nich bola zmena množstva aminokyselín s rozvetveným reťazcom (BCAA) v testovacom jedle a neskôr nechali mušky voľne sa kŕmiť kvasnicami alebo cukrom. Mušky kŕmené jedlom s nízkym obsahom BCAA skonzumovali viac kvasníc ako cukru oproti muchám, ktoré mali jedlo s vysokým obsahom BCAA. Uprednostňovanie kvasníc pred cukrom je jedným z ukazovateľov hladu založeného na potrebe.

Vedci poznamenali, že toto správanie nebolo spôsobené kalorickým obsahom jedla s nízkym obsahom BCAA. V skutočnosti tieto drozofily skonzumovali viac potravy a celkovo viac kalórií. Keď mušky celý život jedli stravu s nízkym obsahom BCAA, žili tiež podstatne dlhšie ako mušky kŕmené stravou s vysokým obsahom BCAA.

Na skúmanie hladu okrem zloženia stravy použili unikátnu techniku nazývanú optogenetika. Aktivovali neuróny spojené s pocitom hladu u mušiek pomocou vystavenia červenému svetlu. Tieto mušky skonzumovali dvakrát viac potravy ako mušky, ktoré neboli vystavené svetelnému stimulu. Mušky aktivované červeným svetlom tiež žili podstatne dlhšie ako kontrolné drozofily. "Myslíme si, že sme v muchách vytvorili typ neukojiteľného hladu," povedal Weaver. "A vďaka tomu muchy žili dlhšie."

Autori upozorňujú, že pred aplikáciou zistení na ľudí treba byť opatrný, ale očakávajú, že mechanizmy budú podobné u iných druhov živočíchov. Ďalej plánujú preskúmať, ako môže s dĺžkou života súvisieť chuť na jedlo pre potešenie. Tento pud je prítomný u múch aj u ľudí.