Sudca zakázal na súde diktafón, ombudsmanka začala konať

Je to prvýkrát v takmer dvanásťročnej histórii, čo slovenský verejný ochranca práv využil túto svoju právomoc.

Agentúru SITA o tom informovala ombudsmankina poradkyňa pre komunikáciu a médiá Alena Kuišová.

Ombudsmanka konala na základe podnetu Aliancie Fair-play. Občianske združenie si 30. novembra 2011 na verejnom zasadnutí Okresného súdu Bratislava I nahrávalo jeho priebeh na diktafón. Rozhodovalo sa o antidiskriminačnej žalobe žilinského sudcu, ktorý za ujmu žiadal od štátu viac ako 180-tisíc eur.

Sudcovi sa nepáčilo nahrávanie

Ten si po hodine nahrávanie všimol a namietal. Robiť si zvukový záznam umožňuje už viac ako 20 rokov zákon, hovorí Aliancia Fair-play. Sudkyňa, ktorá vo veci rozhodovala, sa k sudcovi pridala.

"Najskôr tvrdila, že si musíme od súdu vopred žiadať súhlas - a to nielen s nahrávaním, ale dokonca aj v prípade, ak si robíme poznámky. Následne tvrdila, že súd musí byť o nahrávaní vopred informovaný a použiť nahrávku môžeme len so súhlasom súdu," píše na svojom blogu Aliancia Fair-play.

Keďže podľa združenia sudkyňa prekročila rámec svojich kompetencií, obrátilo sa na predsedu Okresného i Krajského súdu v Bratislave a tiež ministra spravodlivosti Tomáša Boreca s podnetom na podanie disciplinárneho návrhu. Nik z nich však dôvod na konanie nevidel, vysvetľuje Rastislav Diovčoš z Fair-play.

Predsedníčka Okresného súdu Anna Kašajová sa podľa združenia odvolávala na sudcovskú nezávislosť. Minister Borec tiež, a pridal aj ďalšie dôvody, a to, že sudkyňa nahrávaniu nebránila a vyjadrila len svoj názor. Ústavný súd však rozhodol, že Okresný súd Bratislava I "zasiahol do výkonu základného práva sťažovateľa na informácie".

Výsledkom by mal byť nižší plat

Vo svojom odôvodnení ústavný súd vysvetľuje, že je na zúčastnených, či sa rozhodnú len počúvať, robiť si poznámky alebo robiť zvukový záznam z pojednávania. Súd nemá žiadnu právnu možnosť obmedzovať, čo môžu a nemôžu so záznamom urobiť a "sudca svojou úvahou nemôže uložiť iné poriadkové opatrenie, ako mu dovoľuje zákon".

"Svoje oprávnenie podať návrh na začatie disciplinárneho konania som sa rozhodla využiť po tom, ako som zistila, že sudca konal bez opory v zákone, v ústave a v rozpore s princípmi demokratického a právneho štátu," vysvetľuje Dubovcová.

Okrem toho podľa nej prekročil svoje zákonné oprávnenia, výsledkom čoho bolo porušenie základného práva fyzickej osoby na informácie. Konštatoval to podľa jej vyjadrenia aj Ústavný súd SR. Ombudsmanka dodáva, že sudca svojím postupom ohrozil dôveru v nezávislé, nestranné a spravodlivé rozhodovanie súdov.

Ako Dubovcová zistila, voči tomuto sudcovi nebola vyvodená žiadna disciplinárna zodpovednosť. "Za toto závažné disciplinárne previnenie navrhujem uložiť disciplinárne opatrenie - zníženie funkčného platu o 50 percent na tri mesiace," uviedla vo svojom návrhu verejná ochrankyňa práv.

Mlčal aj ústavný súd

Bez rozhodnutia ombudsmanky podať návrh na začatie disciplinárneho konania by porušenie práv zostalo bez vyvodenia akejkoľvek zodpovednosti, napriek tomu, že ústavný súd ho pomenoval jasne, uviedol v reakcii pre agentúru SITA Diovčoš.

Najviac zarážajúce je podľa neho to, že ani predsedovia bratislavských súdov, ani minister spravodlivosti nevideli dôvod na podanie návrhu potrestať sudkyňu. Ľuboš Sádovský, člen Súdnej rady, dokonca v konaní sudkyne nevidel porušenie práv. Ministerstvo spravodlivosti berie ombudsmankine konanie na vedomie a hovorí, že rozhodnúť môže výlučne disciplinárny senát.

Sudcu nemôžu stíhať, podržali ho kolegovia

O justičnom škandále, ktorý otvorila polícia ešte v marci 2011, informovala dnes televízia Markíza. Ako informovala televízia vo svojom večernom spravodajstve, vo väzbe sedel obvinený muž, ktorý sa chcel dostať na slobodu. Cez svojho známeho poslal 30-tisíc advokátovi, potom už vraj peniaze putovali na najvyššie miesta. "Tam mal následne s ďalším podnikateľom odovzdať peniaze prokurátorovi," povedala pre televíziu Markíza hovorkyňa Prezídia Policajného zboru Andrea Dobiášová.

Prokurátor Michal B. vraj vybavil prepustenie obvineného z väzby. V prípade Michala B. už polícia vyšetrovanie ukončila a celá vec smeruje pred súd. Generálny prokurátor však chcel pre prijímanie úplatku a zneužitie právomoci verejného činiteľa stíhať aj sudcu Najvyššieho súdu SR Štefana M., ktorého senát obvineného muža z väzby pustil. Sudca má však imunitu. Na stíhanie ho môže vydať iba Ústavný súd SR, odkiaľ však prokuratúra dostala jasné nie.

"Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky nevyhovelo žiadosti generálneho prokurátora a odoprelo súhlas na trestné stíhanie sudcu najvyššieho súdu, doktora Štefana M.," povedala hovorkyňa Ústavného súdu SR Anna Pančurová. To znamená, že nech sú podozrenia akékoľvek, sudcu v tomto prípade stíhať nemôže nikto. Televízia Markíza sa pokúsila so sudcom skontaktovať, no nemal čas. Tvrdí, že je nevinný. Paradoxne, svoju nevinu teraz dokazovať nemôže, to by mohol pri vyšetrovaní, od ktorého ho kolegovia na ústavnom súde uchránili. Ústavný súd sa chce k podrobnostiam vyjadriť až po tom, čo budú mať hotové písomné odôvodnenie.