Chodenie naboso má mnoho benefitov, neodporúča sa však každému

Vyvarovať by sa ho mali diabetici, opatrní by mali byť i starší ľudia. Upozornila na to vedúca fyzioterapeutka nemocnice v Bánovciach nad Bebravou Libuša Klamárová.

„Keď chodíme naboso, aktivujeme mnohé nervové zakončenia na našich nohách, čím sa uvoľňuje neurologické napätie a znižuje hladina stresu,“ načrtla Klamárová.

Kontakt chodidla s nerovným povrchom podľa nej pomáha zlepšovať krvný obeh, znižuje zápal, tlmí bolesť, ale v neposlednom rade pomáha zvýšiť silu a flexibilitu svalov a väzov chodidla. „Tým sa zlepšujú prirodzené funkcie zdravého chodidla, keďže bez primeranej sily v chodidle dochádza k zlej mechanike chôdze, a to následne zvyšuje riziko rôznych zranení,“ vysvetlila.

Odborníci odporúčajú chodiť naboso po nerovných povrchoch, akými sú piesok či tráva. Na verejných priestranstvách si však treba dávať pozor, aby sa na zemi nenachádzali ostrejšie nečistoty, ktoré by mohli nohy poraniť. „Niektoré obce či organizácie zriaďujú pocitové chodníky, na ktorých sa striedajú rôzne povrchy, napríklad drevo, kameň, piesok, tráva či korkové štuple. Chôdzou po tomto chodníku sa vymasírujú plôšky nôh, čím sa zlepší nielen nervový systém, ale aj psychické zdravie,“ priblížila fyzioterapeutka.

Obuť sa však určite podľa nej treba pred chôdzou po betóne, asfalte, dlažbe či parketách, teda povrchoch, ktoré sú tvrdé a rovné, aby zbytočne nezaťažovali kĺby.

Začať s chôdzou naboso odporúča Klamárová predovšetkým deťom a mladším ľuďom, ktorých chodidlo je ohybné a dokáže sa jednoducho prispôsobiť. Naopak, opatrní by mali byť starší ľudia, ktorí sú zvyknutí na pevnú obuv a sú náchylnejší na poškodenia kĺbov. Z dôvodu rizika vzniku infekcie nie je vhodné chodiť naboso ani v prípade, že ľudia majú na chodidlách rany, pľuzgiere či odreniny a úplne by sa jej mali vyvarovať diabetici. „Ak by sa poranila diabetická noha, ťažko by sa hojila a u tejto skupiny ľudí je tiež vysoké riziko rôznych komplikácií,“ uzavrela fyzioterapeutka.