Slováci, ktorí odmietli mimoriadnu službu, už dostávajú rozhodnutia z úradov

Vo väčšine prípadov úrad žiadosti vyhovie a rozhodne o zaradení do evidencie občanov, ktorí majú povinnosť v čase vojny alebo vojnového stavu vykonať alternatívnu službu. TASR o tom informovala hovorkyňa Ministerstva obrany (MO) SR Mária Precner.

Mnohí občania sa chceli podaním vyhlásenia vyhnúť prípadnej účasti na aktívnej obrane štátu, pripomína rezort. Išlo podľa neho o dôsledok dezinformačnej kampane zo začiatku roka, strašiacej údajnou mobilizáciou. Podaním vyhlásenia však branná povinnosť nezaniká, vysvetlilo ministerstvo. Ide len o zmenu formy služby, ktorou by v prípade potreby občan prispieval k obrane Slovenskej republiky.

„Na túto skutočnosť sme už upozorňovali, čo podčiarkuje zraniteľnosť spoločnosti v oblasti overovania a selekcie informácií. Aj napriek snahe o informovanie verejnosti totiž množstvo občanov podľahlo falošným správam a propagande bez overovania faktov,“ skonštatoval minister obrany Martin Sklenár.

Rezort obrany opakuje, že na Slovensku sa neplánovala a ani neplánuje žiadna mobilizácia. S cieľom predísť ďalším dezinformáciám zverejnilo MO SR na svojom webe zoznam najčastejších otázok spolu s odpoveďami k téme (https://www.mosr.sk/najcastejsie-otazky-odpovede/). Verejnosť si môže overovať informácie aj prostredníctvom e-mailovej adresy [email protected].

Branná povinnosť vzniká každému mužovi, občanovi Slovenskej republiky prvého januára kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 19 rokov veku, a zaniká 31. decembra kalendárneho roka, v ktorom dovŕši 55 rokov veku, ak mu branná povinnosť nezanikla z iných dôvodov skôr.

Alternatívna služba, teda služba bez zbrane, predstavuje napríklad pomoc v nemocniciach, pri kopaní zákopov, civilnej ochrane obyvateľstva či ďalšie služby v prospech Ozbrojených síl SR. Podrobnosti o výkone alternatívnej služby upravuje zákon o alternatívnej službe v čase vojny alebo vojnového stavu.