Vedci potvrdili, že 3000 rokov starý hrot šípu je z "mimozemského" železa

Prímesy v jeho železe a pravdepodobné miesto dopadu meteoritu vedci popísali v štúdii publikovanej v Journal of Archaeological Science. TASR informuje podľa denník The Independent.

Už predchádzajúce výskumy ukázali, že staroveké ľudské spoločnosti pomerne často používali železo z meteoritov, pričom len v Európe bolo objavených mnoho predmetov s takýmto pôvodom.

V novej štúdii výskumníci testovali archeologické zbierky vo Švajčiarsku. Zistili, že železný hrot šípu z múzea v Berne obsahuje aj prímes hliníka, ktorý sa v takejto podobe na Zemi prirodzene nenachádza. Takisto zistené množstvo niklu v železe sa vyskytuje iba v meteoritoch.

Hrot šípu pochádza z náleziska Mörigen z doby bronzovej medzi rokmi 900 a 800 pred našim letopočtom. Vedci predpokladali, že kov pochádza z meteoritu Twannberg, ktorý dopadol asi osem kilometrov od miesta nálezu. Špecifické množstvo germánia a niklu v železe to však vylúčili.

Pri hľadaní v geologickej databáze meteoritov vedci zistili rovnakú kombináciu kovov iba v troch meteoritoch. Jeden dopadol na území dnešnej Českej republiky, druhý v Španielsku a tretí v Estónsku.

Ako najpravdepodobnejší zdroj určili estónsky meteorit Kaali, pretože medzi dnešným Estónskom a Švajčiarskom v bronzovej dobe existovala významná obchodná sieť.

„Spomedzi troch veľkých európskych železných meteoritov s vhodným chemickým zložením je najpravdepodobnejším zdrojom meteorit Kaali (Estónsko),“ uvádza sa v štúdii.

Meteorit dopadol na estónsky ostrov Saaremaa okolo roku 1500 pred našim letopočtom. Pred dopadom sa rozpadol a vytvoril 22 metrov hlboký hlavný kráter s priemerom 110 metrov a niekoľko menších. Na mieste hlavného krátera vzniklo jazero Kaali järv.

„Objav a následná preprava/obchodovanie s malými železnými úlomkami sa javí oveľa pravdepodobnejšie ako v prípade veľkých meteoritových hmôt pod povrchom,“ tvrdia vedci. Nevylučujú, že ďalšie artefakty rovnakého pôvodu môžu byť aj v iných archeologických zbierkach.