Viaceré strany odmietajú zrušenie ÚŠP, niektoré avizujú reformy

Niektoré subjekty avizujú reformy v oblasti prokuratúry. Hnutie Republika chce rušiť len špeciálnu prokuratúru. Vyplýva to z vyjadrení strán pre TASR.

Hnutie Sme rodina nevidí dôvod na rušenie alebo zmenu v súvislosti s postavením týchto dvoch inštitúcií. „Jednoducho nemáme v úmysle prehodnocovať postavenie súdov,“ uviedlo. Hnutie OĽANO a priatelia tvrdí, že bojuje proti mafii, a preto v žiadnom prípade nesúhlasí „s úmyslami strany Smer-SD a Hlas-SD zrušiť ŠTS a ÚŠP“. KDH vyhlásilo, že nepôjde do vlády, ktorá by chcela rušiť špeciálnu prokuratúru či zasahovať do vyšetrovaní. Zdôraznilo svoju protikorupčnú a prorodinnú politiku.

SaS chce v Ústave SR zakotviť postavenie ÚŠP ako nezávislej inštitúcie od pokynov Generálnej prokuratúry (GP) SR. „Prokuratúra má v ústave nejasné postavenie, čo viedlo v minulosti aj k vzájomne protichodným záverom Ústavného súdu či záverom, ktoré odporujú základným princípom demokracie a právneho štátu. To najmä v tom, že sa spochybňovala a relativizovala základná deľba mocí v demokratickom štáte a úlohy prokuratúry v právnom štáte,“ uviedla. Ustanoviť chce prokuratúru ako súčasť exekutívy, ktorá zastupuje verejnú žalobu v trestných veciach, pričom vykonáva aj iné úlohy, pokiaľ tak stanoví zákon. „Avšak, nesmie svojím rozhodovaním zasahovať do nezávislosti súdov,“ zdôraznila SaS.

Člen predsedníctva Progresívneho Slovenska Branislav Vančo poznamenal, že ŠTS a ÚŠP majú dôležité miesto v boji proti najzávažnejším formám kriminality. „Preto Progresívne Slovensko urobí všetko nielen pre zachovanie ich existencie, ale aj pre zachovanie ich nezávislosti,“ deklaroval. Zrušenie ÚŠP a ŠTS odmieta aj strana Demokrati. Presadiť mieni viaceré zmeny v prokuratúre, napríklad skrátenie funkčného obdobia generálneho prokurátora, zvýšenie transparentnosť výberových konaní na prokuratúre a zrušenie paragrafu 363 Trestného poriadku. Na prokuratúre treba podľa strany zmeniť štruktúru vzťahov nadriadenosti a podriadenosti.

Hlas-SD tvrdí, že slovenská justícia a orgány činné v trestnom konaní (OČTK) ostali po vláde Eduarda Hegera (Demokrati) v totálnom rozvrate. „Mnohé súdy po Kolíkovej (exministerka spravodlivosti za SaS Mária Kolíková, poznámka TASR) reforme nefungujú, špeciálna prokuratúra sa stala politickou úderkou a po vojne v polícii sa jej vedenie ocitlo bez akejkoľvek politickej kontroly a v rozpore so základnými demokratickými pravidlami rozhoduje, kto bude, alebo nebude ministrom vnútra,“ argumentuje. Preto si podľa strany fungovanie justície a OČTK vyžaduje zmeny, aby slúžili ľuďom a nie politikom.

Predseda hnutia Republika Milan Uhrík potvrdil, že chcú špeciálnu prokuratúru zrušiť. „Táto prokuratúra bola za akejkoľvek vlády, či už za Kováčika, ale aj Lipšica, zneužívaná najmä na politické účely, na boj proti opozícii a kriminalizáciu opozičných názorov, tzv. prenasledovanie 'extrémistov',“ argumentuje. Nevidí opodstatnenie pre existenciu tejto „politickej pobočky prokuratúry“ a všetko by malo spadať pod GP. Dodal, že ŠTS hnutie rušiť neplánuje. Treba ho však podľa Uhríka očistiť od rozhodovania v politických a názorových kauzách. „Zrušiť tzv. procesy s extrémistami, čiže s ľuďmi s nepohodlnými politickými názormi. Republika je za absolútnu slobodu slova,“ uzavrel.