Hrabko: Ľuďom nemôžeme pomáhať zneužívaním mimoriadnej situácie

Reagoval tým na slová premiéra Ľudovíta Ódora, podľa ktorého je vôľa zrušiť mimoriadnu situáciu vyhlásenú kvôli pandémii koronavírusu, ale nie tak, aby to poškodilo pomoc ľuďom, ktorí ju potrebujú. Na mimoriadnu situáciu sú totiž podľa neho naviazané niektoré opatrenia a odklady splátok.

Hrabko reaguje, že parlament a vláda môžu sociálne opatrenia zaviesť aj ako trvalé, napríklad zmenou legislatívy. „Nemôžete zneužívať mimoriadnu situáciu, veď nebola vyhlásená preto, že títo ľudia potrebujú odklad splátok,“ upozornil.

Vláda bude o opatreniach na stabilizáciu pediatrov rokovať o dva týždne. Chce ich riešiť cez skrátené legislatívne konanie. Podľa Hrabka je otázne, či je situácia v oblasti pediatrických ambulantných pohotovostí taká akútna, že je potrebné riešiť ju v skrátenom legislatívnom konaní na mimoriadnej schôdzi parlamentu. „Legitimita súčasného parlamentu je už veľmi slabá. Zásadné veci, ktoré s dotýkajú ľudí, by už prijímať nemal, lebo sa môže stať, že ich nový parlament okamžite po voľbách zruší,“ uviedol.

Ak by predsa len malo prísť k mimoriadnemu rokovaniu parlamentu, mala by mu podľa Hrabka predchádzať široká dohoda relevantných politických strán na takej forme riešenia, ktorá pretrvá aj po parlamentných voľbách.

Novým štátnym tajomníkom Ministerstva vnútra (MV) SR sa na základe rozhodnutia vlády stane Martin Královič, súčasný nočný primátor Bratislavy. Vymenovanie nového štátneho tajomníka umožní podľa Hrabka premiérovi Ódorovi preniesť na neho časť zodpovednosti za chod rezortu. Predpokladá, že si zvolil človeka, ktorému dôveruje.

Kompetenciu posúdiť, či má nový štátny tajomník dostatok skúseností na zastávanie funkcie, má podľa Hrabka premiér a ak by sa štátny tajomník neosvedčil, môže ho vláda z postu kedykoľvek odvolať.

Podľa Hrabka by bolo sympatické, ak by rekordný počet ľudí registrovaných na voľbu zo zahraničia signalizoval vysokú účasť aj na parlamentných voľbách ako takých, pravdepodobne je však len dôsledkom jednoduchšej možnosti registrácie. „Ľudia klikali, používali webovú aplikáciu, to je podľa mňa hlavný dôvod tohto, prečo sme v tomto volebnom roku dosiahli historický rekord,“ skonštatoval na margo 72.993 občanov registrovaných na voľbu zo zahraničia.

Za nevýhodu tohto spôsobu hlasovania Hrabko považuje to, že na rozdiel od hlasovania za plentou nie je možné garantovať tajnosť voľby. „Ale zákon to umožňuje. Pokiaľ boli voľby na zastupiteľských úradoch, tajnosť voľby bola zachovaná,“ uzavrel.