Pšeničný lepok má šokujúci vplyv na mozog

Približne päť percent ľudí na svete pociťuje problémy súvisiace s konzumáciou lepku. Lepok sa nachádza v obilninách, ako je pšenica, raž a jačmeň. Medzi príznaky neznášanlivosti lepku patria bolesti brucha, úzkosť, nadúvanie, pocit plynatosti, hnačka. Tím výskumníkov z Otagskej univerzity však zistil, že pšeničný lepok spôsobuje aj zápal mozgu. Tieto zistenia boli publikované v odbornom časopise Journal of Neuroendocrinology.

Lepok súvisí so zápalom mozgu

Vedci vykonali experimenty na zvieracom modeli. Tím uviedol, že hoci predchádzajúce štúdie dokázali, že lepok podporuje nárast telesnej hmotnosti a zápal v nervovom systéme a gastrointestinálnom trakte na myšacom modeli, vieme len málo o tom, ako lepok ovplyvňuje mozog.

"Myši sú vynikajúcim modelom na štúdium ľudskej fyziológie. Majú veľmi podobný obehový, reprodukčný, tráviaci, hormonálny a nervový systém," uviedol Alex Tups, hlavný autor štúdie, v tlačovej správe. "Je teda celkom možné, že rovnaký zápal, aký sme zistili u myší, sa môže vyskytnúť aj u ľudí."

Experimenty na myšiach

Tím kŕmil samce myší stravou s nízkym obsahom tuku obohatenou o 4,5 % lepku a stravou s vysokým obsahom tuku obohatenou o 4,5 % lepku. Chceli zistiť, ako sa tým zmení telesná hmotnosť, metabolické markery a systémový aj centrálny zápal u myší v porovnaní s myšami kŕmenými stravou, ktorá prirodzene neobsahuje lepok.

Vedci zistili, že lepková strava s vysokým obsahom tuku zvyšuje telesnú hmotnosť, ale nemá žiadny vplyv na kalorický príjem alebo energetický výdaj, ani keď ide o stravu s nízkym obsahom tuku. C-reaktívny proteín, prstencovitý proteín nachádzajúci sa v krvnej plazme, ktorý stúpa v reakcii na zápal, sa zvýšil aj u myší kŕmených stravou s lepkom a nízkym obsahom tuku.

"Mozog má dva typy imunitných buniek podobných makrofágom v krvi. Nazývajú sa astrocyty a mikroglie. Zistili sme, že lepok, ako aj strava s vysokým obsahom tuku zvyšujú počet týchto imunitných buniek. Účinok lepku pridaného k normálnej strave zvýšil počet buniek v rovnakej miere, ako keby boli myši kŕmené stravou s vysokým obsahom tuku. Keď sa lepok pridal k strave s vysokým obsahom tuku, počet buniek sa zvýšil ešte viac," dodal Tups.

"Ak lepok viedol u ľudí k zápalu hypotalamu (oblasť mozgu dôležitá pre koordináciu základných metabolických funkcií), a teda k poškodeniu mozgu, môže to mať z dlhodobého hľadiska zlé následky, napríklad zvýšenie telesnej hmotnosti a zhoršenie regulácie cukru v krvi. Ak by sa tieto účinky stali trvalými, mohli by zhoršiť riziko napr. zhoršenia pamäťových funkcií, ktoré súvisia s narušenou reguláciou hladiny cukru v krvi," povedal Tups.

Ľudia by nemali prestať konzumovať lepok

Tím vedcov uviedol, že nevie, prečo k tomu dochádza, ale zároveň upozornil, že závery vyvodené zo štúdie neznamenajú, že ľudia majú prestať konzumovať lepok. "Tvrdíme, že budúce štúdie musia odhaliť, či sa naše zistenia u myší dajú preniesť na ľudí a či sa astro- a mikroglióza vyvolaná lepkom môže vyvinúť aj u jedincov citlivých na lepok," povedal Tups.