NATO: Ukrajina by sa mohla vzdať časti svojho územia výmenou za členstvo

Stian Jenssen, vedúci súkromnej kancelárie generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga, vystúpil v panelovej diskusii pre nórske médiá.

Stoltenberg sa dlhodobo vyhýba otázkam o tom, čo by Ukrajina mohla urobiť pre skončenie vojny. Jeho postoj je dôsledný v tom, že nie niekto iný, ale iba Ukrajina rozhodne, ako a kedy by sa mali začať mierové rokovania s Ruskom.

Hoci Jenssen túto líniu zopakoval, zároveň naznačil, že Ukrajina naozaj môže mať otvorenú cestu do NATO.

„V otázke budúceho členstva Ukrajiny v NATO došlo k výraznému posunu. Je v záujme všetkých, aby sa vojna neopakovala. Rusko má obrovské vojenské problémy a zdá sa nereálne, že by mohlo zabrať nové územia. Teraz ide skôr o to, čo sa Ukrajine podarí získať späť,“ povedal Jenssen.

Na otázku nórskeho denníka Verdens Gang, či musí Ukrajina odstúpiť územie, aby dosiahla mier a získala za to členstvo v NATO, Jenssen naznačil, že táto možnosť už bola v rámci Aliancie prednesená.

„Nehovorím, že to tak musí byť, ale mohlo by to byť možné riešenie,“ dodal Jenssen.

To by však bolo v priamom rozpore s mierovými cieľmi, ktoré deklaroval ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj. Jeden z desiatich bodov jeho takzvaného mierového vzorca totiž zahŕňa obnovenie ukrajinských hraníc na úroveň spred invázie z februára 2022. Zelenskyj dal jasne najavo, že o tom nemožno vyjednávať.

Na Jenssenove vyjadrenie pobúrene reagoval poradca ukrajinského prezidenta Mychajlo Podoljak, ktorý tento návrh označil za „absurdný“.

„To znamená úmyselne sa rozhodnúť pre porážku demokracie, podporovať globálneho zločinca, zachovať ruský režim, zničiť medzinárodné právo a preniesť vojnu na ďalšie generácie,“ napísal Podoljak na sociálnej sieti X (niekdajší Twitter).

„Ak (ruský prezident) Putin neutrpí zdrvujúcu porážku, ak sa politický režim v Rusku nezmení a ak vojnoví zločinci nebudú potrestaní, vojna sa určite vráti, pričom Rusko bude mať ešte väčšie chúťky,“ dodal Zelenského poradca.