Ukrajina chce oživiť a posilniť svoje vzťahy so štátmi v Afrike

V rozhovore pre agentúru AFP zverejnenom vo štvrtok to uviedol ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba.

Kuleba konštatoval, že „v Afrike začíname od nuly“. Tento kontinent podľa neho „potrebuje systematickú a dlhodobú prácu„ a výsledky neprídu “zo dňa na deň„.

AFP pripomenula, že Kremeľ má dlhodobé partnerstvá s viacerými krajinami v Afrike, ktoré siahajú až do sovietskej éry. Odkedy sa však Moskva po rozpútaní vojny na Ukrajine dostala do izolácie, zvýšila úsilie o upevnenie väzieb na africkom kontinente.

Avizovanú snahu Kyjeva o posilnenie vzťahov s vládami v Afrike Kuleba v rozhovore pre AFP prirovnal k diplomatickej „protiofenzíve“. Vysvetlil, že stratégia Ukrajiny nespočíva v nahradení Ruska, ale v oslobodení Afriky „z ruského zovretia“. Ukrajina chce k tomu pristupovať s „rešpektom a na princípe vzájomnej výhodnosti“.

Táto pozícia Ukrajiny je podľa Kulebu v protiklade s prístupom Ruska. Hlavným exportným artiklom Kremľa do Afriky sú žoldnieri z Vagnerovej skupiny a „propaganda“. Tvrdí, že Rusko sa veľmi snaží udržať si vplyv v afrických krajinách „prostredníctvom nátlaku, podplácania a strachu“.

Nasadenie žoldnierov Vagnerovej skupiny vo viacerých štátoch Afriky, vrátane Mali a Stredoafrickej republiky, malo za následok obvinenia z porušovania ľudských práv a vojnových zločinov zo strany skupín na ochranu práv a západných vlád.

Zbližovanie Ruska s Afrikou, a to aj prostredníctvom služieb poskytovaných vagnerovcami, Moskva prezentuje ako „hrádza proti západnému imperializmu“ a „neokolonializmu“, poznamenal denník La Libre Belgique, keď citoval z rozhovoru AFP s Kulebom.

Na spoluzakladateľa vagnerovcov Jevgenija Prigožina — bývalého spojenca Kremľa, ktorý sa dostal do nemilosti ruského vedenia po tom, ako sa pokúsil zvrhnúť najvyššie ruské vojenské vedenie —, Západ uvalil sankcie. Reagoval nimi na deštruktívnu rolu, ktorú vagnerovci zohrávajú na africkom kontinente.

Kuleba v rozhovore odmietol aj verejne vyjadrené obavy ruského prezidenta Vladimira Putina o potravinovú bezpečnosť v Afrike a označil ich za klamstvá.

„Ľudia v Afrike vidia, že všetky Putinove rozprávky o tom, ako mu záleží na afrických krajinách, sú lži,“ povedal Kuleba.

Za hlavné obete rozhodnutia Moskvy odstúpiť od tzv. obilnej dohody o bezpečnej preprave obilia z ukrajinských prístavov Kuleba označil ukrajinských poľnohospodárov a ľudí v Afrike závislých od dostupnosti obilia a iných potravinárskych komodít.

„Putin rieši svoje vlastné problémy na úkor Afričanov a Ukrajincov,“ konštatoval Kuleba v rozhovore pre AFP.

Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 bol Kuleba v Afrike trikrát. Delegácia hláv afrických štátov vedená juhoafrickým prezidentom Cyrilom Ramaphosom v júni zavítala do Kyjeva a pred presunom do Moskvy navrhla, že bude sprostredkovateľom medzi bojujúcimi stranami, čo však Ukrajina odmietla.

Ak „väčšina afrických krajín“ stále prejavuje svoju „neutralitu“ vo vzťahu k vojne na Ukrajine, svedčí to o tom, že v Afrike „prebieha pomalá erózia ruských pozícií“, vyhlásil v rozhovore Kuleba, pričom Libériu, Keňu, Ghanu, Pobrežie Slonoviny, Mozambik, Rwandu a Rovníkovú Guineu zaradil medzi nových partnerov Kyjeva na africkom kontinente.