ZMOS: Nový školský rok zvýši finančnú záťaž pre samosprávy

Na pondelkovej tlačovej konferencii na to upozornili predstavitelia Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS). Zástupcovia strešnej samosprávnej organizácie zároveň zdôraznili, že zvýšené povinnosti, ktoré nie sú plne finančne kryté zo strany štátu, si môžu vynútiť nepopulárne opatrenia.

Predseda ZMOS-u Jozef Božik pripomenul, že okrem zvyšovania platov v školách budú musieť mestá a obce vytvárať v škôlkach a školách nové pracovné pozície, súvisiace s inklúziou. Uistil, že napriek zvýšeným nákladom nepríde k rušeniu zariadení, nie je však vylúčený nárast poplatkov. „Nemáme žiadne avízo, že by niekto išiel rušiť materskú školu, nič také ani nechceme, v niektorých častiach Slovenska sa však musia občania pripraviť na to, že poplatky sa budú zvyšovať,“ upozornil.

Božik v tejto súvislosti upozornil na zavádzajúci charakter vyjadrení, ktoré deklarujú lepšiu finančnú situáciu samospráv. „Z tých najhorších čísiel nám síce pomohlo to, že samosprávy dostali naraz vyplatenú čiastočnú kompenzáciu z výpadku 750 miliónov eur, ktoré súvisia s rozhodnutiami vlády,“ priznal predsedu ZMOS-u. Vysvetlil, že zdroje pomáhajú samospráve pokryť zvýšené výdavky platov v školských zariadeniach, nekryjú však ďalšie povinnosti, súvisiace so zvyšovaním platov vo verejnej správe či drahšími energiami a prevádzkou služieb.

Podpredsedovia ZMOS-u Martin Červenka a Božena Kováčová poukázali na to, že ak so zvyšovanými nákladmi na nové povinnosti budú zápasiť mestá, v ešte horšej situácii sa ocitnú malé obce, ktoré majú výrazne limitované zdroje. „V obciach, ktoré majú menšiu škôlku, alebo len prvostupňovú základnú školu, majú už teraz veľký problém s tým, ako vyjsť, no napriek tomu chcú zachovať tieto služby a nedopustiť, aby museli malé deti cestovať do susedných obcí,“ zdôraznil Červenka. „Ak by sme mali zo štátu pokryté zvýšené náklady, nemali by sme problém, keďže to však musíme suplovať z vlastných zdrojov, to dokáže skôr mesto ako malá obec,“ uviedla Kováčová.

Nová legislatíva, zavádzajúca mestám a obciam nové povinnosti a zvýšené náklady sa preto podľa nich nemôže prijímať bez konzultácie so samosprávami, nevyhnutnou je však aj celková zmena financovania samospráv, približujúca disponibilné zdroje slovenských miest a obcí tým, s ktorými môžu narábať napríklad samosprávy v Českej republike. „Ak tam majú o 50, niekde až o 200 percent viac peňazí, nemožno sa čudovať, že tam dokážu zmodernizovať svoje verejné priestory, skvalitňovať svoje služby a my, naopak, investičný a modernizačný dlh tlačíme stále pred sebou,“ argumentovali zástupcovia ZMOS-u.