Dôkaz o mimozemskom živote sme mali už pred 50 rokmi, tvrdí astronóm. Toto s ním NASA urobila

V roku 1975 podnikol americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) program Viking, v rámci ktorého boli na Mars vyslané dve kozmické sondy Viking 1 a Viking 2. Ich cieľom bolo snímkovať povrch z obežnej dráhy Marsu, pričom ich výsledky sa hodnotia ako úspešné.

Astronóm Dirk Schulze-Makuch z Technickej univerzity v Berlíne najnovšie tvrdí, že počas programu sa vedcom podarilo zozbierať vzorky povrchu Marsu so stopami živých organizmov. Žiaľ, vedci ich nechtiac znehodnotili, keď do nich pridali vodu.

Schulze-Makuch sa pritom odvoláva na mikróby z púšte Atacama, ktorá sa zložením podobá na povrch Marsu. Tieto mikroorganizmy, žijúce v soľných hrudách, sa totiž zaobídu aj bez vody a priveľké množstvo tekutín ich, naopak, môže vyhubiť.

Výskum s nejasnými výsledkami

Úlohou sond Viking 1 a Viking 2 bolo po pristátí na Červenej planéte zaznamenať akékoľvek stopy života a preskúmať pôdu a fyzikálne a magnetické vlastnosti tamojšej atmosféry.

Podľa Schulze-Makucha sa výsledky výskumu javia ako „nejasné“, pretože jedna vzorka potvrdila prítomnosť organochloridov (organické zlúčeniny obsahujúce kovalentne viazaný chlór), zatiaľ čo druhá bola negatívna.

V snahe zistiť, či ide o živé organizmy, vedci testovali pozitívnu vzorku pridaním vody. Ak by šlo o živé organizmy, následkom tohto kroku by sa z nich mal vylúčiť rádioaktívny uhlík v plynovej forme.

Astronóm však podotýka, že bunky živých organizmov z Marsu mohli obsahovať peroxid vodíka, ktorý by im zaručil ochranu pred nehostinným prostredím, napríklad v podobe nízkeho bodu mrazu, zdroja kyslíka a hygroskopickosti (schopnosti pohlcovať a udržiavať vlhkosť).

„Ak sa pôvodný život na Marse prispôsobil prostrediu začlenením peroxidu vodíka do svojich buniek, vysvetľovalo by to výsledky programu Viking,“ písal Schulze-Makuch v štúdii z roku 2007.

Podľa vedca zisteniam misie Viking zodpovedá aj skutočnosť, že peroxid vodíka by po kontakte s organickou molekulou vytvoril množstvo oxidu uhličitého, k čomu skutočne došlo.

Ako mohla NASA zničiť dôkazy

V rámci ďalších testov, ktoré zisťovali možnosť organickej syntézy, sa v horninách z Marsu takisto potvrdili organochloridy, o ktorých však vedci tvrdili, že ich na planétu mohli zo Zeme zaniesť samotné sondy.

„Následné misie však na Marse potvrdili prítomnosť pôvodných organických zlúčenín, hoci v chlórovanej podobe,“ písal Schulze-Makuch v štúdii, pričom dodáva, že život na Marse mohol existovať priamo v soľných hrudách a vstrebávať vlahu z atmosféry.

„Pokusy v rámci programu Viking, pri ktorých do vzoriek hornín pridali vodu, mohli preťažiť potenciálne mikróby a vyhubiť ich,“ dodáva vedec.