Ako som sa zúčastnil voodoo rituálu: Slovenský fotograf o svojich zážitkoch nielen z Afriky

47-ročný Slovák sa ako jeden z mála môže pochváliť tým, že ho kostarická prezidentka pozvala na návštevu tejto juhoamerickej krajiny. Miroslav Vojtek vo svojej zbierke ukrýva vyše osemsto autogramov známych osobností z celého sveta, väčšinu času pritom trávi v zahraničí, kde fotí miestne zvyky a kultúru, čo následne prezentuje na prednáškach na Slovensku. Jeho talent si všimlo aj jeho rodné mesto Banská Bystrica, ktoré ho uviedlo v knihe Osobnosti Banskej Bystrice na začiatku tretieho tisícročia.

Talentovaný fotograf a cestopisec nám v rozhovore porozprával aj o svojej osobnej skúsenosti s voodoo, ktorú si priniesol z Toga.

Za prvou reportážou do Sýrie

Po absolvovaní pedagogickej školy Vojtek podnikol niekoľko pracovných ciest do zahraničia, kde sa prvýkrát dostal k fotografovaniu.

„Moje úplne prvé fotenie začalo v roku 1999, ale úplne prvýkrát som držal fotoaparát v ruke v roku 1987 ako 12-ročný, keď som fotil školské preteky,“ spomína Vojtek. „Najväčšie faux pas bolo, že som vtedy nemal založený film, a to sme zistili až doma,“ dodáva so smiechom.

Postupom času sa dostal aj ku kamerovaniu a podobne ako mnohí ďalší začínajúci fotografi, aj on sa po návrate zo zahraničia na Slovensko vydal cestou svadobnej fotografie a videografie.

Foto: facebook.com/miro.vojtekfotograf

Vojtek však na Slovensku nezabudol na svoje zahraničné cesty, z ktorých si okrem fotografických záznamov priniesol aj poznámky. „Keď som mal voľný čas, tak som začal dávať dokopy články, a od roku 2001 sa mi celkom úspešne naštartovali reportáže. Prvá bola zo Sýrie,“ tvrdí fotograf, ktorý podľa vlastných slov investoval väčšinu zarobených peňazí do cestovania.

Predavač žrebov predo mnou kričal Alah Akbar

Za prvými cestopisnými reportážami sa Vojtek vydal na Blízky Východ a do Afriky, ktoré spolu s Južnou Amerikou patria k jeho najprebádanejším častiam sveta. Pri cestovaní sa najradšej spolieha na vlastnú organizáciu, často prespáva priamo u miestnych.

Spomedzi krajín, ktoré ho dosiaľ najviac zaujali, zdôrazňuje Sýriu. „Sýria je veľmi bohatá na pamiatky a musím povedať, že som navštívil Umajjovskú mešitu. Je to jediné miesto na svete, kde sa naraz schádzajú kresťania a moslimovia, lebo je tam uložená hlava Jána Krstiteľa.“

V Sýrii sa stretol aj s desivým zážitkom v autobuse: „Prišiel miestny chlap, mal bradu podobnú ako [bývalý vodca organizácie al-Ká’ida] bin Ládin, a začal tam vyvolávať Alah Akbar. Myslel som, že je to nejaký útočník, ale bol to len predajca žrebov, ktorý sa prihováral oslovením Boh je veľký,“ opisuje fotograf. Napriek momentu hrôzy opisuje Sýriu z roku 2000 ako pomerne bezpečnú krajinu.

Zvláštne zvyky v Afrike

Chutné langusty na obed treba zapiť vínom; Foto: facebook.com/miro.vojtekfotograf

Afrika sa podľa Vojteka vyznačuje množstvom pre nás zvláštnych zvykov. Azda tým najpodivnejším je kanibalizmus v Nigérii. Napríklad v štáte Osun sa dá kúpiť ľudské mäso, hoci polícia dlhodobo bojuje proti tomuto druhu priekupníctva.

Zaujímavý je aj prístup afrických kmeňov k albínom: „Oni veria, že albíni prinášajú šťastie, a tak je bežné, že rodičia vlastnému dieťaťu, ak sa narodí biele, amputujú ruku a predávajú ju ako talizman,“ prezrádza Vojtek.

Okrem Nigérie Vojtek v Afrike navštívil aj Tunisko, Maurícius, Togo, Pobrežie Slonoviny a Etiópiu. V Togu sa pritom bližšie zaoberal sledovaním voodoo rituálov, jedného sa dokonca osobne zúčastnil. „Zažil som obrad voodoo, pri ktorom som si prial všetko dobré na cestách v Afrike a uzdravenie rodinného člena. Musel som si prikladať určité predmety na telo a zariekať v ich jazyku a môžem povedať, že to vyšlo, čo však môže byť následkom sily podvedomia.“

Afričania prejdú pešo niekedy aj 30 až 40 kilometrov denne; Foto: facebook.com/miro.vojtekfotograf

Voodoo je podľa fotografa v Afrike natoľko rozšírené, že k jeho rituálom sa obyvatelia pri liečbe ochorení uchyľujú častejšie ako k odbornej lekárskej pomoci. „Začali sa tým živiť aj ľudia, ktorí nepoznajú praktiky voodoo, ale prišli na to, že je to výnosná zárobková činnosť,“ tvrdí Vojtek, podľa ktorého Afričania liečia pomocou tradičnej medicíny takmer všetky ochorenia, vrátane rakoviny.

V službách slovenskej diplomacie

Vojtek dodnes udržuje komunikáciu s mnohými africkými lídrami. Prezident Toga Faure Grassingbé mu dokonca adresoval vianočný pozdrav, z Burkiny Faso zas prišiel autogram po násilnom puči. „Písal som prezidentovi Burkiny Faso Michelovi Kafando a podpísanú fotografiu som dostal tesne po tom, ako tam došlo k zvrhnutiu režimu,“ hovorí Vojtek.

Vojtek dodnes udržuje komunikáciu s mnohými africkými lídrami; Foto: Denisa Pšenová

Netradičné diplomatické vzťahy ho priviedli aj k slovenskému ministerstvu zahraničných vecí, kde sa hlásil do pozície zástupcu pre Afriku a Blízky Východ. Na vzniknutú príležitosť ho upozornil jeden z poslancov parlamentu.

„Mal som veľkú šancu, lebo sa tam nehlásilo veľa ľudí, ale stroskotalo to na francúzštine,“ uvádza Vojtek s tým, že napriek tomu, že sa mu nepodarilo splniť jazykové požiadavky ministerstva, z rezortu ho viackrát písomne a telefonicky kontaktovali a dodnes pomáha udržiavať bilaterálne vzťahy s niekoľkými exotickými krajinami.

Osobná pozvánka od kostarickej prezidentky

Okrem fotografovania sa Vojtek venuje aj zbieraniu podpisov. Táto záľuba ho prvýkrát oslovila v dvanástich rokoch, keď získal svoj prvý autogram od zaslúžilého umelca Viktora Kubala. Autogramy napríklad od skupiny Modus alebo speváčky Mariky Gombitovej mu domov nosila aj mama, ktorá pracovala v Tuzexe. K známym osobnostiam sa dostal aj vďaka otcovi, ktorý pracoval pre Slovenskú televíziu.

Za vyše 30 rokov nazbieral stovky autogramov od osobností z celého sveta. Za ten najvzácnejší považuje podpis od kubánskeho revolucionára Fidela Castra a bývalého prezidenta Zimbabwe Roberta Mugabeho. „Vážim si aj Michaela Schumachera a Harrisona Forda, ktorého podpis je vysoko cenený,“ uviedol Vojtek.

Fotografove písomné vzťahy sa netýkajú len Afriky. V rozhovore totiž prezradil, že si pravidelne píše aj s francúzskym hercom Pierrom Richardom. „S Pierrom Richardom si píšem, akoby to bol môj starý otec, často komunikujem aj s [monackým] princom Albertom,“ tvrdí. Britská kráľovná Alžbeta II. Vojtekovi dokonca poslala ďakovný list za fotografie jej syna, dnešného kráľa Karola, ktorý v rokoch 1991 a 2000 navštívil Slovensko. Fotografie zhotovil jeho otec.

Za najcennejší považuje autogram od Fidela Castra; Foto: Denisa Pšenová

Vojteka potešila aj niekdajšia kostarická prezidentka Laura Chinchillová, ktorá ho osobne pozvala do Kostariky. „Prišiel mi od nej pekný autogram s pozývacím listom, aby som navštívil jej nádhernú krajinu,“ približuje Vojtek. „Prišlo mi to v tom období, keď som už v Kostarike bol, práve som sa chystal na sopku v meste La Fortuna, takže to bolo príjemné prekvapenie,“ dodáva.

V zbierke Vojteka možno nájsť aj podpisy ďalších známych osobností: speváka Tonyho Bennetta, bývalého španielskeho kráľa Karola I. a jeho syna Filipa či bývalého veliteľa bosnianskych Srbov Ratka Mladića.