Pápež uznal, že jeho nedávne výroky o Rusku boli zle formulované

Pápež objasnil, že jeho zámerom je pripomenúť mladým Rusom veľké kultúrne, nie však politické dedičstvo.

Ako vo svojej správe pripomenula agentúra Reuters, pápež 25. augusta počas videopríhovoru k účastníkom 10. všeruského stretnutia katolíckej mládeže v Petrohrade hovoril o bývalých cároch Petrovi I. a Kataríne II. – obaja sú známi tým, že významne rozšírili ruské územie – a svojim poslucháčom povedal, že sú dedičmi „veľkého ruského impéria“.

Tieto slová vyvolali na Ukrajine rozruch, pretože ruský prezident Vladimir Putin sa pri odôvodňovaní invázie ruskej armády na Ukrajinu a anexie jej územia odvoláva práve na dedičstvo a odkaz spomínaných dvoch ruských panovníkov.

Kremeľ obsah pápežovho príhovoru k mladým katolíkom z Ruska privítal a ocenil Františka za znalosť ruských dejín.

Hovorca Vatikánu Matteo Bruni pred necelým týždňom na margo pápežových slov uviedol, že František chcel „povzbudiť“ mladých Rusov, aby zachovávali a šírili „to, čo je pozitívne na veľkom kultúrnom a duchovnom dedičstve Ruska,“ a nie aby „chválili“ ruské úrady.

František v pondelok počas spiatočnej cesty z návštevy Mongolska na tlačovej konferencii na palube lietadla uznal: „Možno to nebol najlepší spôsob, ako to povedať, ale keď som hovoril o veľkom Rusku, nemyslel som ani tak geograficky, ale kultúrne“. Pápež súčasne spomenul ruského spisovateľa Fiodora Dostojevského, ktorý je jedným z jeho obľúbených autorov.

„Bola to poznámka (vyslovená) tak mimochodom, ktorá mi prišla na um, pretože tak som sa ju (ruskú históriu) učil v škole,“ vysvetlil pápež, prečo spomenul cára Petra a cárovnú Katarínu.

Vatikán už pred takmer týždňom zverejnil prepis príhovoru k mladým ruským katolíkom, pričom inkriminovaná pasáž v ňom chýbala - pápež totiž hovoril len „z hlavy“.

Pápež aj v pondelok zopakoval, že ruská kultúra je

„kultúrou veľkej krásy a hĺbky“ a nemožno ju zaznávať kvôli politickým problémom. Dodal, že Rusko zažilo v politike temné roky, ale „to dedičstvo tam je, dostupné pre všetkých“.

František opakovane vyzýva na obnovenie mieru na Ukrajine. Na začiatku invázie bol však vystavený kritike za to, že Rusko nepomenoval ako agresora.