Ktoré strany sa pred voľbami vzdajú kandidatúry? Politológ aj o tom, aké prekvapenia prinesie kampaň

Politológa a dekana Fakulty politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici Branislava Kováčika sme sa pýtali na aktuálnu politickú situáciu a priebeh kampane pred voľbami. V rozhovore pre redakciu Info.sk okrem toho prezradil aj to, ako vníma doterajšie pôsobenie vlády pod taktovkou Ľudovíta Ódora a ako sa voľby v posledných rokoch líšia oproti tým, na ktoré sme boli zvyknutí v minulosti.

Máme za sebou štyri mesiace vládnutia Ľudovíta Ódora. Ako hodnotíte doterajší výkon jeho kabinetu?

Pri hodnotení tejto vlády musíme vychádzať z toho, o aký typ vlády ide. Je to vláda, ktorá bola vymenovaná prezidentkou po tom, ako parlament vyslovil nedôveru vláde Eduarda Hegera. Ani táto vláda však nezískala v parlamente dôveru, čo znamená, že má veľmi obmedzené kompetencie. Takáto vláda by preto nemala prijímať žiadne dôležité rozhodnutia v oblasti domácej ani zahraničnej politiky. Vláda menovaná prezidentkou sa zároveň nemôže oprieť o podporu parlamentu a politických strán, ktoré sú už zapojené do predvolebnej kampane. Sme toho svedkami prakticky každý deň, keď vláda nie je schopná vyrokovať ani to, aby došlo k otvoreniu rokovania národnej rady.

Úradnícka vláda sa primárne zameriava na riešenie najdôležitejších problémov v oblasti kľúčových rezortov, ako sú zdravotníctvo, financie a samozrejme vnútro. Darí sa jej spravovať tieto rezorty? V posledných dňoch sme napríklad svedkami toho, ako vláda nie je schopná vyriešiť hromadné výpovede pediatrov aj kvôli neuznášaniaschopnosti parlamentu.

Pri hodnotení rezortu zdravotníctva by som nebol až taký kritický, pretože v rámci neho pôsobí minister, ktorý ako jeden z mála pôsobil aj v predchádzajúcej vláde, hoci nie dlho. Akékoľvek pripisovanie zodpovednosti za situáciu s pediatrami jemu by nebolo celkom korektné, pretože nejde o problém, ktorý by vznikol počas jeho administratívy. Vláda bez dôvery má veľmi limitované možnosti, ako presadiť akékoľvek legislatívne zmeny, ktoré by tú situáciu mohli riešiť.

Vláda má šancu presadzovať svoj program prostredníctvom prijímania legislatívy, avšak pokiaľ nemá dôveru parlamentu a politické strany sa v predvolebnej kampani opatrne stavajú napríklad k takej citlivej téme, ako je zvyšovanie poplatkov za zneužívanie pohotovosti alebo skrátenie ordinačných hodín, je zrejmé, že aj sebalepšia snaha o riešenie problému naráža na neochotu politických strán prijať tesne pred voľbami veľmi nepopulárne opatrenia pre verejnosť.

Čo hovoríte na kauzu ohľadom konfliktu medzi políciou a Ivanom Šimkom? Bol postup premiéra a prezidentky v tomto prípade primeraný?

Z politického hľadiska to bolo nesprávne rozhodnutie. Rezort vnútra totiž zďaleka nie je len policajný zbor a je absolútne neprípustné v akejkoľvek demokratickej krajine, aby pod tlakom časti policajného zboru na Slovensku došlo k odvolaniu hierarchicky vyššie postaveného člena vlády. Myslím si, že prezidentka s premiérom by dnes riešili tú situáciu inak – nechali by to vyriešiť rezort vnútra. Myslím si, že minister Šimko bol zásadným spôsobom zdržanlivý a až neskôr verejne prezentoval svoje videnie. Pokiaľ by tá situácia nebola výrazne mediálne komentovaná zo strany vedenia polície, tak by sa vyriešila.

K veľmi špecifickej situácii v rámci rezortu vnútra došlo aj pri výmene na poste štátneho tajomníka, keď do tejto pozície bol menovaný človek, ktorý predtým nepôsobil na ministerstve vnútra, takže len oboznámenie sa s celým rezortom by mu zabralo veľa času. Ukazuje sa to aj na probléme s migračnou krízou, ktorý komunikuje policajný prezident, čo je téma, ktorú by mali riešiť politici.

Má podľa vás kauza Rozuzlenie vplyv na politické preferencie kandidujúcich strán? Došlo k poškodeniu obrazu Slovenska v zahraničí? (V rámci kauzy vyšetrovateľ obvinil bývalých šéfov SIS Michala Aláča a Vladimíra Pčolinského, podnikateľa Petra Košča, ktorý mal mať vplyv na tajnú službu, a šéfa NBÚ Romana Konečného.)

Obraz v zahraničí bol zásadným spôsobom poškodený, a to nielen samotným obvinením, ale aj spôsobom realizácie. Je absolútne nepredstaviteľné, aby sa takýmto invazívnym spôsobom zasahovalo voči takýmto predstaviteľom. Ľudia, ktorí dovnútra vidia, veľmi dobre vedia, že tieto osoby sú monitorované, je vždy zrejmé, kde sa nachádzajú. Tváriť sa, že operatívci nevedia, že šéf SIS alebo NBÚ nie je prítomný doma alebo na Slovensku, a napriek tomu zrealizovať okázalý zásah, to zásadným spôsobom poškodzuje imidž Slovenskej republiky v zahraničí.

Keďže boli obvinení dvaja nominanti Sme rodina, ublíži to nejakým spôsobom hnutiu Borisa Kollára?

Myslím si, že nie. Predstavitelia Sme rodina za svojimi nominantmi stoja, čo samozrejme nepridáva na dôveryhodnosti politickej strane, avšak táto konkrétna kauza by nemala mať až taký zásadný vplyv na preferencie Sme rodina. Tie môžu výraznejšie ovplyvniť skôr posledné kauzy, ktoré sa týkajú osobného života Borisa Kollára. Pokiaľ budú útoky na hlavného predstaviteľa Sme rodina pokračovať ďalej a budú mať ten charakter, aký majú, môžu pre túto stranu predstavovať isté ohrozenie volebného výsledku.

Podľa niektorých politikov je za aktuálny nárast počtu migrantov na slovensko-maďarských hraniciach zodpovedný maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý sa tým buď snaží dosiahnuť ciele v rámci Európskej únie, alebo sa snaží ovplyvniť parlamentné voľby na Slovensku. Je podľa vás možné, že Orbán sleduje niektorý z týchto cieľov?

Sme svedkami toho, že Maďarsko ako jedna z krajín na vonkajšej hranici Schengenu, ktoré sú vystavené relatívne veľkému toku migrantov, rezignovalo na dôslednú kontrolu vo vnútrozemí.

Je náhoda, že práve teraz?

Je to zhoda okolností, ktoré my momentálne citlivo vnímame. Nedovolil by som si konšpirovať, že Viktor Orbán naschvál tesne pred voľbami vypustil z väzenia takmer 1600 prevádzačov. Skôr si myslím, že ide o tak citlivú tému a sme tak tesne pred voľbami, že politické strany si nemôžu dovoliť nereagovať na túto tému, pretože by to mohlo byť z ich strany zásadné pochybenie tesne pred voľbami.

Myslím si, že Viktor Orbán sa skôr snaží upozorniť na situáciu, ktorá je na vonkajšej hranici Schengenu a do istej miery ju využiť na to, aby vytvoril väčší tlak na Európsku úniu, aby spoločná pomoc na vonkajšej hranici bola výraznejšia.

Čo považujete za zatiaľ najsilnejšiu tému aktuálnej predvolebnej kampane?

Prvýkrát máme „letné“ voľby. Politici počas letných mesiacov nerealizovali výraznejšiu kampaň, parlament nezasadal, takže tém, ktorým by sa mohli venovať bolo výraznejšie menej. Preto sa mnohí z nich chytajú každej témy, ktorá je ľahko uchopiteľná, ako je napríklad téma medveďov.

Voľby na Slovensku v poslednom období sú voľbami, v rámci ktorých sa čoraz menej bavíme o programe politických strán. Skôr sme svedkami toho, čo označujem za momentum volebnej kampane. V súčasnosti sú všetky politické strany akoby v opozícii a volebný boj sa skôr koncentruje na vymedzovanie sa voči jednotlivým politickým stranám a vedie sa skôr negatívna kampaň smerovaná voči jednotlivcom. Politické strany vedia, že keď klesnú preferencie lídra politickej strany, klesnú aj preferencie strany ako celku.

Tieto voľby sú pre mňa skôr sklamaním, keďže som očakával širšiu spoločenskú diskusiu o veľmi vážnych témach, ktoré čakajú Slovensko, ale kampaň je momentálne skôr hašterivá bez zásadnej témy. Fenoménom tejto kampane je aj vyťahovanie rôznych káuz, ktoré sa podľa môjho názoru bude ešte stupňovať. Útoky v rámci kampane nadobúdajú taký rozmer, že do istej miery rozdeľujú aj spoločnosť, a to nie je dobre.

Záujem o voľby zo zahraničia prejavil historicky najvyšší počet ľudí (72 993). Môže to zásadným spôsobom ovplyvniť výsledok volieb? Ktoré strany môžu najviac vyťažiť z priazne týchto voličov?

Určite áno. Podľa môjho názoru a podľa toho, čo vieme aj na základe údajov z minulosti, veľká väčšina voličov zo zahraničia bude voliť Progresívne Slovensko.

Predseda KDH Milan Majerský v televíznej relácii na divácku otázku, čo považuje za väčšiu hrozbu – LGBTI alebo korupciu, odpovedal: „Obidve sú nešťastím ktorejkoľvek krajiny, nielen Slovenska, aj korupcia, aj LGBTI. Sú to pliagy, ktoré ničia krajinu. Ktorúkoľvek.“ Neskôr sa za svoj status ospravedlnil. Môže takéto správanie Majerského ovplyvniť volebný výsledok KDH?

Zo strany Milana Majerského išlo o spontánnu reakciu na otázku, ktorá bola položená v závere relácie. Priamo v relácii sa ešte snažil dovysvetliť svoju odpoveď. Treba si zároveň uvedomiť, predsedom akej politickej strany je pán Majerský. Jeho vyjadrenie by podľa môjho názoru zásadným spôsobom neovplyvnilo voličskú základňu KDH, ale vzhľadom k tomu, že to vyvolalo veľkú mediálnu pozornosť, môže to už ovplyvniť voliča. Okrem toho ide o útok na predstaviteľa politickej strany, čo v kombinácii môže ovplyvniť ich výsledok hlavne v situácii, keď sa KDH ocitá na hranici zvoliteľnosti.

Za posledný mesiac pozorujeme výrazný pokles preferencií strany Hlas-SD. Čomu pripisujete negatívny vývoj preferencií strany, o ktorej sa predtým hovorilo ako o premiérskej?

Hlas-SD je strana, ktorá je naľavo od pomyselného politického stredu. Viac naľavo je Smer, a potom tu máme veľa politických strán, ktoré sú okolo stredu. Hlas je de facto tlačený z obidvoch strán. Hlas nemôže byť ľavicovejší ako Smer, pretože by mu to uberalo koaličný potenciál, a tak si zaujal miesto bližšie k stredu, čo preň vytváralo veľký priestor v čase chaosu a úpadku Smeru. Akonáhle sa však zintenzívnila kampaň Smeru, Hlas začal byť erodovaný z oboch strán.

Druhým faktorom je aj to, že Hlas sa nie celkom jasne vymedzuje k niektorým politickým témam. Bolo mu často vyčítané, že zastáva neutrálny postoj, čo do istej miery začalo časti voličov prekážať.

Predstavitelia strany Demokrati tvrdia, že v prípade, že sa strany Smer-SD a Hlas-SD ocitnú vo vláde, pokúsia sa zmeniť spôsob voľby prezidenta SR z priamej voľby na voľbu v parlamente. Potvrdil to dokonca aj Andrej Danko, samotné strany Smer a Hlas to však jednoznačne popreli. Hrozí podľa vás takýto scenár?

Osobne si myslím, že ani veľmi nie. Slovenská republika má skúsenosť s voľbou hlavy štátu v parlamente a vzhľadom na neschopnosť dohody politických strán v parlamente v minulosti čelila ústavnej kríze, keď sme boli bez hlavy štátu. Priama voľba hlavy štátu zasiahla do vnímania hlavy štátu ako takej, pretože sa nezmenili jej kompetencie, ale z politologického hľadiska je jej miera legitimity úplne iná ako v prípade hlavy štátu volenej parlamentom.

Nezabúdajme na to, že na voľbu hlavy štátu v parlamente je potrebná ústavná väčšina, ktorá je hypoteticky možná, ale podľa mňa nejde o zásadný problém pre Slovensko. Kompetencie hlavy štátu sú vymedzené a podľa môjho názoru skôr závisí od osobnosti, ktorá na tomto poste je, než od toho, akým spôsobom je volená.

Odstúpi podľa vás niektorá z kandidujúcich parlamentných strán pred uskutočnením volieb? Viaceré väčšie strany nenápadne adresovali tým menším apel na zváženie odstúpenia.

Keby som mal poradiť niektorým stranám, ako zlepšiť svoj volebný výsledok, poradil by som im, aby apelovali na to, aby sa niektoré z tých malých strán vzdali. Zároveň to však nefunguje tak, že aritmeticky sčítame ich súčasné preferencie a pripočítame ich k jednej politickej strane.

Osobne sa domnievam, že k tomu dôjde. Na poslednú chvíľu môže vzniknúť dohoda, v rámci ktorej sa menšia strana vzdá kandidatúry vo všeobecný prospech prodemokratického a prozápadného orientovania krajiny. V konečnom dôsledku sa to môže odraziť na volebnom výsledku PS, ktoré v prieskumoch môže poskočiť.

Ktoré strany by sa takto mohli vzdať?

Mohol by to byť politický projekt Mikuláša Dzurindu a hypoteticky aj Demokrati.

Očakávate v parlamentných voľbách nejaký prekvapivý moment? Spomenuli ste už, že sa pravdepodobne dočkáme zverejnenia ďalších káuz.

Mňa to osobne veľmi mrzí. Vidíme, akým spôsobom sa mení charakter straníckej politiky na Slovensku a určite nie je dobré pre spoločnosť, aby bola tak zásadne rozdeľovaná a pokiaľ si politici trochu viac nevstúpia do svedomia nielen z hľadiska kampane, ale aj ich verejných prejavov, tak môžu docieliť akurát to, že spoločnosť bude rozdelená, čo nie je dobré.

Osobne si myslím, že najväčším prekvapením v rámci zvyšku volebnej kampane môžu byť asi už len dve veci – že sa budú vyplavovať na povrch ďalšie veľmi negatívne kauzy, a to, že by sa niektoré z politických strán vzdali, a to by bol ten krok, ktorý by ovplyvnil náhlu zmenu v preferenciách politických strán.​

Chystáte sa voliť v parlamentných voľbách?

Chystám.

Podľa čoho sa budete rozhodovať? Čo by ste odporučili voličom?

Predovšetkým chcem podporiť všetkých voličov, nech idú voliť. Takisto odporúčam, nech sa snažia najlepšie ako vedia podľa svojho vnímania reality čo najlepšie rozhodnúť pre danú politickú stranu alebo daného kandidáta.

Giovanni Sartori používa pojem „kognitívna inkompetencia“, ktorý hovorí o tom, že volič nie je rozumovo schopný správne vyhodnotiť to, čo mu politické strany ponúkajú. Povedal by som, že volič by sa mal rozhodnúť podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a dať hlas tej politickej strane, o ktorej si myslí, že mu najviac prinesie.

Nedá sa univerzálne poradiť, ktorú stranu voliť, pretože každému voličovi vzhľadom napríklad na jeho vek a postavenie bude vyhovovať nejaká politická strana, pretože má v programe to, čo pre neho v tej chvíli prináša prospech. Nemôžem sa však hnevať na niekoho iného, keď bude voliť politickú stranu, ktorá bude možno viac akcentovať jeho požiadavky.

Nech si každý podľa svojho najlepšieho vedomia zváži ponuku politických strán, možno aj správanie sa jednotlivých politických predstaviteľov, a nech idú voliť, nech sa rozhodnú a nech majú šťastnú ruku pre budúcnosť Slovenska.