Jubilujúci režisér Klimáček: Najväčšou inšpiráciou mi boli Voskovec a Werich

Vo štvrtok má divadelný režisér Viliam Klimáček 65 rokov. „Najväčšou inšpiráciou na začiatku mi boli Jiří Voskovec a Jan Werich. Prvá hra GUnaGU sa volala Vestpoketka a bola poctou prvej hry Voskovca a Wericha. Napísali sme ju tak, ako sme si mysleli, že by ju asi napísali oni v roku 1985. Čiže smiali by sa úplne z iných vecí ako v dvadsiatych rokoch,“ uviedol pre TASR Klimáček.

Podľa jeho slov neskoršie ho veľmi silne ovplyvnili Jiří Suchý a Jiří Šlitr. „Z režisérov mi bol najviac blízky Peter Scherhaufer. Bol to režisér, ktorý režíroval v Divadle Husa na provázku. Je to divadlo s úžasnými inscenáciami. Z literárnych vzorov určite Gabriel García Márquez a zo Slovenska Dušan Mitana,“ prezradil pre TASR.

Klimáček sa narodil v Trenčíne 14. septembra 1958. Vyštudoval Lekársku fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Pracoval ako chirurg a anestéziológ. Po deviatich rokoch zamenil medicínske prostredie za divadelné. Spolu s matematikom Ivanom Mizerom a Zuzanou Benešovou v roku 1985 založili divadlo GUnaGU. Odvtedy sa zo súboru stalo profesionálne divadlo, ktoré prežilo politický prevrat, tri štátne útvary, siedmich prezidentov a všetkých ministrov kultúry.

Prvý román Panic v podzemí vydal Klimáček v roku 1997. Ďalšími románmi boli Váňa Krutov (1999), Naďa má čas (2002), Horúce leto 68 (2011). Pod pseudonymom Peter Doktorov mu vyšiel mafiánsky román English is easy, Csaba is dead (2004). Nasledovali romány Vodka a chróm (2013), Mária Sabína (2018), beat (2021), Márnosť (2022).

Napísal zbierku poviedok Ďalekohladenie (1991) a knihu rozprávok Noha k nohe (1996), ktorá dostala v Poľsku Cenu IBBY (2004) a bola zaradená do Kánonu 50 najlepších detských kníh sveta. Ďalej mu vyšli zbierka poézie Až po uši (1988), Zdravotní knížka pro vojáky základní služby (1991), Karamelky (1992), zborníky divadelných textov Mária Sabína (1998), GUnaGU remix (2000), GUnaGU - Príbeh jedného divadla (2005), 13 hier (2015), 9 hier o slobode (2022).

Klimáček napísal vyše šesťdesiat divadelných hier, napríklad Gotika (2002), Caligali (2004), Osamelá (2006), John & Yoko (2007), Historky z fastfoodu (2007), Som Hot Dog (True story of my Facebook, 2009), John Lennon je mŕtvy a ja sa tiež necítim najlepšie (2010), Bar Argentína (2010) či Pitbull (hra o Slovensko, 2012).

Klimáčkovu hru Nízkotučný život (nejem. nežijem. nemilujem) uviedlo GUnaGU v roku 2013. Medzi novšie hry patria Mojmír II. alebo Súmrak ríše (2015), Zjavenie/Hrobárova dcéra (2015), Vodka a chróm (2018), Odvrátená strana Mesiaca (2015), Bárbi hľadá Kena (2022), Horúci juh (2023).

Je sedemnásobným držiteľom Ceny Alfréda Radoka za najlepšiu českú a slovenskú hru. Jeho čierna komédia Kto sa bojí Beatles bola uvedená ako prvá hra v Štúdiu Slovenského národného divadla (SND). V roku 2006 si odniesol cenu za literatúru od Nadácie Tatrabanky. Laureátom Slovenskej literárnej Ceny cien za rok 2007 sa stal za román Námestie kozmonautov. Román získal aj Cenu Asociácie organizácií spisovateľov Slovenska a zvíťazil v súťaži Román 2006.

Jeho tvorbu uviedli aj na iných divadelných scénach na Slovensku, v Európe aj v Kanade. Boli to napríklad hry Dr. Gustáv Husák - Väzeň prezidentov, prezident väzňov (2006, Aréna), muzikál Agent Krowiak zasahuje (2007, Nová scéna). Divadelnú hru Komunizmus s podtitulom neskoro-normalizačná tragédia (2008, Aréna) napísal na námet Juraja Kukuru. Jeho hra Hypermarket mala premiéru v pražskom Národním divadle v roku 2004, v SND v roku 2005 a titul rezonoval na mnohých scénach v zahraničí.

Hra Bubliny v betóne mala premiéru v apríli 2013 v bratislavskom tanečnom Divadle elledanse. Prvýkrát sa súbor tohto divadla spojil s Klimáčkom v roku 2012 hrou Dlhá noc, v ktorej sa diváci mohli naučiť frázy v klingončine (jazyk zo seriálu Star Trek).

Autorsky sa podieľal na sitcome Zborovňa a je autorom viacerých rozhlasových hier. Vytvoril aj text 18-dielnej rozhlasovej dramatizácie Pán prsteňov od Johna Ronalda Reuela Tolkiena (2001-2003). Dramatizoval aj román Umberta Eca Baudolino, päťdielny cyklus vznikol v roku 2017.

Za najväčší úspech vo svojej kariére považuje, že sa mu podarilo udržať z počiatku amatérske a neskôr plne profesionálne divadlo GUnaGU takmer 40 rokov. V to nedúfal a podľa jeho slov na nie veľmi prajnom Slovensku je to „asi zázrak, čo si váži“.

„Z konkrétnych titulov, čo si najviac vážim v GUnaGU, spomeniem aspoň Máriu Sabínu. Za túto hru som svojho času dostal cenu Alfréda Radoka, ktorú mi odovzdával ešte Václav Havel. To bolo zvlášť pre mňa silné. Ďalší taký titul je Odvrátená strana mesiaca, ktorú som napísal pre Emíliu Vášáryovú. Čo sa týka hier mimo divadla GUnaGU, tak spomeniem aspoň trilógiu pre divadlo Aréna: Doktor Gustáv Husák, Komunizmus a Holokaust. Názvy sú dostatočne jasné. Išlo o veľmi ťažké, problémové hry, ale som rád, že ma vyprovokovali, aby som nemlčal,“ dodal na záver pre TASR na margo svojich úspechov Klimáček.

Mimo spomínaných ocenení minulý rok získal štátnu cenu Jozefa Miloslava Hurbana.