Lagardová: Je skoro povedať, či úrokové sadzby ECB dosiahli svoj vrchol

Uviedla to vo štvrtok prezidentka banky Christine Lagardová po septembrovom rozhodnutí o zvýšení úrokových sadzieb už desiatykrát po sebe. TASR o tom informuje na základe správy AFP.

ECB je síce presvedčená, že úrokové sadzby už dosiahli úrovne, ktoré „výrazne prispejú“ k návratu inflácie k jej cieľu na úrovni 2 %, ale ďalšie kroky budú závisieť od údajov z ekonomiky, upozornila šéfka ECB.

ECB vo štvrtok aj napriek slabému hospodárskemu rastu zvýšila svoj kľúčový úrok o 25 bázických bodov na 4,50 % a úrokovú sadzbu z vkladov z 3,75 % na 4 %, čo je jej historické maximum, aby skrotila infláciu. Banka zároveň naznačila, že je to pravdepodobne jej posledný krok vo viac ako ročnom boji proti tvrdohlavo vysokej inflácii.

Aj trhy a ekonómovia najnovšie počítajú s dlhou prestávkou, po ktorej bude nasledovať zníženie sadzieb ECB v druhej polovici budúceho roka.

Lagardová na tlačovej konferencii poznamenala, že terajšie zvýšenie úrokov odráža vyhodnotenie inflačného výhľadu na základe prichádzajúcich ekonomických a finančných údajov a transmisie menovej politiky.

Podmienky financovania v eurozóne sa sprísnili a čoraz viac tlmia dopyt, čo je dôležitý faktor pri návrate inflácie k dvojpercentnému cieľu banky.

ECB zhoršila v septembri odhad vývoja inflácie v roku 2024 na 3,2 % z 3 %, ktoré predpovedala pred tromi mesiacmi, čo odráža vyššie ceny energií. V tomto roku očakáva priemernú infláciu na úrovni 5,6 % a v roku 2025 na úrovni 2,1 %.

Lagardová priznala, že ekonomická situácia v euroregióne sa zhoršuje. „Ekonomika pravdepodobne zostane v nasledujúcich mesiacoch utlmená. Riziká pre ekonomický rast sú naklonené smerom k poklesu,“ skonštatovala.

Nedávne údaje ukázali, že hospodárstvo euroregiónu v 2. štvrťroku vzrástlo len o 0,1 %. ECB už znížila prognózy ekonomického rastu eurozóny na 0,7 % v roku 2023, 1 % v roku 2024 a 1,5 % percenta v roku 2025.

Slabé údaje z eurozóny podnietili výzvy, aby ECB pozastavila svoj cyklus zvyšovania úrokov pre obavy, že by to mohlo prehĺbiť pokles hospodárstva. Najmä politici v zadlženejších ekonomikách eurozóny, vrátane Talianska a Portugalska, naliehali na centrálnu banku, aby „stiahla nohu z plynu“.

No aj napriek rýchlemu rastu nákladov na pôžičky od minulého roka sa inflácia v regióne ukázala ako pozoruhodne tvrdohlavá a v auguste zostala na júlovej úrovni 5,3 %.