Na ZŠ je nedostatok kvalifikovaných učiteľov, situácia sa každý rok zhoršuje

Problém sa týka predovšetkým druhého stupňa, kde je priemerne neodborne odučených až 12 percent vyučovacích hodín. TASR o tom informovala hovorkyňa úradu Daniela Bolech Dobáková s tým, že situácia sa každý rok zhoršuje.

„Séria kontrolných akcií ukázala, že Slovensko výrazne zaostáva v informatizácii a digitalizácii spoločnosti. Tento problém sa začína už na základných školách, kde majú deti získať prvé digitálne zručnosti, no odborné predmety vedú nekvalifikovaní učitelia,“ priblížil predseda národnej autority pre oblasť externej kontroly Ľubomír Andrassy.

V tejto situácii šéf kontrolórov upozornil, že minulý rok túto aprobáciu ukončila len tridsiatka absolventov učiteľského smeru. „Bez krokov, ktoré prispejú k zvýšeniu počtu kvalifikovaných učiteľov informatiky, bez digitalizácie vzdelávania i učebníc či bez funkčného vysokorýchlostného internetu vo všetkých školách nedokážeme zvyšovať konkurencieschopnosť našej krajiny a budeme vychovávať mladú generáciu, ktorá nedokáže pracovať vo vysoko sofistikovanom digitálnom prostredí,“ zdôraznil.

Poukázal tiež na to, že počet absolventov väčšiny učiteľských študijných programov klesá. Aktuálny nezáujem o štúdium pedagogických smerov sa podľa neho odráža aj v tom, že veľká časť prijatých študentov naň nakoniec nenastúpi.

K predmetom, ktoré najviac trpia nedostatkom odborných pedagógov, patria podľa NBÚ okrem informatiky aj technika, občianska náuka a etická výchova. Hovorkyňa NKÚ uviedla, že v prípade týchto štyroch predmetov ide vo všetkých krajoch o štvrtinu a viac hodín vyučovaných neodborne, výnimkou je iba občianska náuka v Bratislave. Dodala, že v budúcnosti sa môže prejaviť aj v premetoch, ako je fyzika, matematika i chémia.

Absencia dát a nedostatok motivácie na štúdium pedagogických smerov sú ďalšími problémami. NKÚ odporúča vyčleniť financie na nábor, udržanie a rozvoj učiteľov v školách a v najrizikovejších regiónoch. Rovnako aj zaviesť špeciálne štipendiá pre nedostatkové učiteľské odbory, poskytnúť podporu pre začínajúcich učiteľov a tiež pre ďalšie odborné vzdelávanie a spoluprácu.

Ďalšími odporúčaniami sú napríklad forma príspevku na dopravu, zabezpečenie nájomného bývania či výhodné pôžičky. „Prínosné môže byť aj vytvorenie IT systémov na sledovanie a predvídanie dopytu po pedagógoch, pričom dnes v systéme základných škôl pôsobí približne 40.000 pedagogických zamestnancov,“ uviedla Bolech Dobáková.

Ak sa neuskutočnia výrazné zmeny, problém nedostatku učiteľov bude podľa NKÚ ešte vážnejší, najmä v Bratislavskom kraji. Prognózy naznačujú, že do roku 2025 bude na trhu práce viac ako 1500 miest pre kvalifikovaných pedagogických pracovníkov. „Pri zvyšovaní počtu žiakov a prirodzenom odchode učiteľov do dôchodku sa môže toto číslo dostať až nad 2000,“ dodal Andrassy.

Úrad považuje situáciu za alarmujúcu, a preto chystá celoslovenskú kontrolu, ktorá preskúma situáciu v jednotlivých regiónoch a opatrenia na udržanie a prilákanie učiteľov do škôl. Apeluje na zodpovedné inštitúcie, aby prijali systémové opatrenia na riešenie tohto problému.