Stoltenberg: Nemecko by malo zvýšiť obranné výdavky ako za čias studenej vojny

Podľa jeho slov je to potrebné s ohľadom na pokračujúcu vojenskú agresiu Ruska voči Ukrajine, informuje agentúra DPA.

„Počas studenej vojny, keď vládli (spolkoví kancelári) Konrad Adenauer alebo Willy Brandt, sa výdavky na obranu pohybovali medzi troma a štyrmi percentami výkonu ekonomiky“ vtedajšieho Západného Nemecka, povedal Stoltenberg v rozhovore pre nemeckú mediálnu skupinu Funke.

Podotkol tiež, že situácia s výdavkami na obranu bola vtedy rovnaká aj v jeho rodnom Nórsku. „Podarilo sa nám to vtedy a musí sa nám to podariť opäť aj dnes,“ povedal šéf NATO.

Zároveň pripomenul, že členské krajiny Severoatlantickej aliancie na júlovom summite NATO odsúhlasili návrh, že doterajší cieľ vynakladať na obranu dve percentá HDP sa má stať už len nevyhnutným „minimom“. Berlín však stále neplní ani tento cieľ, za čo ho v minulosti opakovane kritizovali viacerí spojenci z NATO.

Stoltenberg ale verí, že mnohé členské krajiny stanovenú hranicu zbrojných výdavkov prekonajú. Zdôraznil, že ako bývalý nórsky premiér si dobre uvedomuje, aké ťažké je získať viac prostriedkov na obranu, keď súčasne rastú potreby v oblasti zdravotníctva, školstva či infraštruktúry. V dobách, keď sa zvyšuje medzinárodné napätie, sú však podľa neho investície do armády nevyhnutné.

Pre obranyschopnosť spojencov má podľa neho „obrovský“ význam skutočnosť, či svoje záväzky plnia alebo neplnia práve krajiny, akou je Nemecko. Zároveň vyjadril presvedčenie, že Berlín je „na dobrej ceste“ dosiahnuť dvojpercentnú hranicu výdavkov na obranu.

Nemecká vláda v auguste ustúpila od úmyslu právne sa zaviazať, že bude v súlade s cieľom NATO vynakladať ročne dve percentá HDP na obranu. Z návrhu rozpočtového zákona, ktorý schválil kabinet kancelára Olafa Scholza, príslušné ustanovenie vyčiarkli na poslednú chvíľu. V dôsledku tejto zmeny bude Nemecko schopné dodržať súčasný prísľub splnenia dvojpercentného cieľa len v priemere za päťročné obdobie, a nie v každom jednotlivom roku.