3 veci, ktoré musíte deťom dopriať, aby rástli do výšky

Našu výšku a tempo rastu v počiatočných rokoch života do veľkej miery určujú gény, strava a pohyb. Podľa Barryho Bogina by sa však rodičia mali zamerať aj na niektoré psychologické aspekty vývoja.

Bogin, ktorý pôsobí ako biologický antropológ na Loughboroughskej univerzite v Británii, pre denník Daily Mail uviedol, že pri zastavení rastu hrá kľúčovú úlohu psychická nepohoda, ktorej sa dá zabrániť splnením troch základných potrieb dieťaťa. Sú nimi láska, nádej a radosť.

Ako psychická nepohoda dokáže zastaviť rast

Odmietnutie zo strany najbližších a nedostatok viery v peknú budúcnosť podľa odborníka vyvoláva „toxický emočný stres“, ktorý je pre telo škodlivý. Jeden zo spôsobov, akými sa to prejavuje, je blokovanie hormónov potrebných pre rast do výšky.

„Pre ľudské pokolenie sú nevyhnutné pevné spoločenské a emocionálne väzby v podobe lásky medzi mladšími a staršími, a vlastne aj ľuďmi v každom veku,“ tvrdí Bogin.

„Tieto väzby sú potrebné na správny chod takmer všetkých biologických procesov, vrátane trávenia a vstrebávania živín, dobrej imunity a celkového šťastia a pozitívneho postoja k životu.“

Pravdivosť Boginových slov podľa neho potvrdzujú aj krajiny, v ktorých obyvateľstvo žije v neistote, politickom zmätku a násilí. Príkladom je Guatemala, ktorej obyvatelia sa považujú za jedných z najmenších na svete. Výška priemerného Guatemalčana pritom dosahuje 163 centimetrov, zatiaľ čo u Guatemalčaniek je to 149 centimetrov.

Na opačnej strane spektra sa vyskytujú krajiny ako Holandsko, ktoré majú vysoké obyvateľstvo. Muži tam dorastajú do výšky 183 centimetrov a ženy v priemere do 169 centimetrov. Holandské zákony pritom dbajú o dodržiavanie sociálnej podpory a bezpečnosti.

„Ak nemáte prístup k bezpečnosti, zdravotnej starostlivosti a vzdelaniu a obávate sa budúcnosti, neostáva vám nádej, a to vedie ku chronickému toxickému stresu, ktorý blokuje hormóny (ktoré podporujú fyzický rast).“

Prečo vojny nespomalili rast ľudí

Bogin opiera svoje tvrdenia o výskum, ktorý zverejnil na stránkach publikácie Journal of Physiological Antropology, kde analyzoval údaje o telesnej výške ľudí v priebehu dvoch storočí (19. až 21.)

Zaujímavý je dopad z obdobia svetovej ekonomickej krízy v rokoch 1873 až 1879. podľa Bogina americkí vojaci, branci a väzni narodení na začiatku krízy dosahovali výšku približne o 3 centimetre vyššiu ako tí narodení po kríze. Rovnaký dopad bol v tomto období zaznamenaný aj u Britov. Po kríze sa výška mužov opäť začala zvyšovať.

Bogin dodáva, že počas Veľkej hospodárskej krízy v 20. rokoch 20. storočia a prvej a druhej svetovej vojny neboli následky na telesnú výšku také badateľné, pretože vlády vtedy prijali razantné opatrenia na čo najlepšiu ochranu kvality života obyvateľov.

„Nezarobili síce veľa, ale mali prácu a príjem, čo je podstatné pre sebavedomie a nádej do budúcnosti,“ vysvetlil Bogin. „Myslím si, že preto pretrvával zmiernený postoj voči vládam,“ dodal.