Vučič zosmiešnil Milanovičovu výzvu členom OSN, aby uznali Kosovo

Vučič zároveň kritizoval medzinárodné spoločenstvo, že nemá rovnaké kritériá pre územnú celistvosť Srbska a Ukrajiny. TASR prevzala piatkovú správu z chorvátskej tlačovej agentúry HINA.

Kosovo po rozpade Juhoslávie a vojnových konfliktoch z konca 90. rokov 20. storočia vyhlásilo v roku 2008 nezávislosť od Srbska. Belehrad ju neuznáva a odvoláva sa na srbskú ústavu, podľa ktorej je Kosovo suverénnou časťou územia Srbska.

Nezávislosť Kosova neuznáva asi 100 členov OSN vrátane Číny a Ruska ako stálych členov Bezpečnostnej rady OSN, päť štátov Európskej únie (Cyprus, Grécko, Rumunsko, Slovensko a Španielsko) a Vatikán, z bývalej Juhoslávie Bosna a Hercegovina (BaH).

Chorvátsky prezident Milanovič v prejave v OSN vyjadril obavy zo zhoršenia vzťahov medzi Kosovom a Srbskom a vyzval na zmiernenie napätia, ale tiež na všeobecné uznanie Kosova ako rovnoprávneho člena medzinárodného spoločenstva.

„Už vidím týchto 100 krajín, ako spoločne vypočujú Milanoviča a budú sa ponáhľať to urobiť,“ uviedol Vučič v New Yorku sarkasticky. „Povedia: Milanovič nás vyzval, tak sa postavme a podpíšme nezávislosť Kosova,“ dodal, keď ho žiadali o reakciu na Milanovičovu výzvu.

Vučič v prejave na 78. zasadnutí Valného zhromaždenia OSN poukázal na to, že západné krajiny pred 25 rokmi „brutálne porušili Chartu OSN a Rezolúciu 1244 Bezpečnostnej rady OSN“, keď bombardovali územie vtedajšej Juhoslovanskej zväzovej republiky (JZR), a dnes vyzývajú na zachovanie územnej celistvosti Ukrajiny.

Podľa Vučiča bude Srbsko ďalej podporovať územnú celistvosť Ukrajiny, pretože nemení svoje zásady „ani s ohľadom na stáročné priateľstvo s Ruskom“, a bude podporovať aj územnú celistvosť všetkých členov OSN.

„Všetko násilie je pre nás rovnaké, bez ohľadu na to, kto ho pácha. Keď sa pýtame na územnú celistvosť Srbska, odpoveď znie - nepozerajte sa do minulosti, pozerajte sa do budúcnosti, pretože to je jediná cesta, ako môže vaša krajina napredovať,“ vyhlásil Vučič.

Vučič charakterizoval dialóg medzi Belehradom a Prištinou, ktorého sprostredkovateľom je Európska únia a podporujú ho USA, ako monológ Prištiny. Zdôraznil ochotu Srbska „zmeniť sa a postupovať dopredu na svojej európskej ceste“.