Jesenná rovnodennosť: Čo by ste mali vedieť o tomto zvláštnom dni

Jesenná rovnodennosť tento rok nastane v sobotu 23. septembra ráno o 8. hodine a 50. minúte stredoeurópskeho letného času (SELČ), respektíve o 6.50 h. univerzálneho času (UTC). Na Slovensku, tak ako na celej severnej pologuli, sa v tejto chvíli začne astronomická jeseň. Južná pologuľa vstúpi do jarného obdobia.

V okamihu rovnodennosti (aequinoctium) sa Zem na svojej obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v bode, keď rovina zemského rovníka prechádza geometrickým stredom slnečného disku. Slnečné lúče teda dopadajú kolmo na zemský povrch. Hranica medzi tmavou a osvetlenou časťou zemegule, nazývaná zemský terminátor, má v tento deň tvar rovnej čiary, ktorá spája severný a južný pól a je kolmá na zemský rovník.

Deň je v čase jesennej rovnodennosti (podobne ako aj jarnej) rovnako dlhý na akomkoľvek mieste na zemeguli - trvá približne 12 hodín. Napríklad v Bratislave vyjde slnko 23. septembra ráno o 6. hodine a 38. minúte SELČ, zapadne o 18.48 h. Slnko je teda nad obzorom 12 hodín a 10 minút.

Podobne je to napríklad v Paríži, kde slnko vyjde o 6.31 h. SELČ a zapadne o 18.40 h, teda deň trvá cca 12 hodín a 9 minút. V Štokholme slnko vyjde o 6.33 SELČ a zapadne o 18.45 h (12 hodín a 12 minút).

Podobná je dĺžka dňa aj na iných miestach zemegule vrátane južnej pologule – napríklad v Sydney pripadá východ slnka na 5.44 h miestneho času a západ slnka na 17.52 h., čomu zodpovedá dĺžka dňa 12 hodín a 8 minút.

V deň jesennej rovnodennosti tiež slnko vychádza presne na východe a zapadá na západe. Pozorovateľ stojaci na rovníku v deň jesennej rovnodennosti vidí presne na poludnie slnko nad sebou v nadhlavníku. Jeho postava v tomto okamihu nevrhá žiadny tieň.

Rozdielnu dĺžku dňa a noci počas roka, ako aj striedanie ročných období spôsobuje sklon rotačnej zemskej osi voči obežnej dráhe Zeme o približne 23,5 stupňa. Ak by os bola kolmá na obežnú dráhu Zeme, dni by boli celý rok rovnako dlhé.

Dni sa skracujú na severnej pologuli už od letného slnovratu, pričom skracovanie dní je výraznejšie, čím viac sa približujeme k polárnym oblastiam. V našich zemepisných šírkach, teda v miernom pásme, je v tomto čase každý ďalší deň zhruba o 3,5 minúty kratší než predchádzajúci. Rozdiel v dĺžke dňa predstavuje napríklad v Bratislave presne 3 minúty a 28 sekúnd.

V Štokholme je to však až 5 minút a 14 sekúnd. Súvisí to skutočnosťou, že v severných oblastiach boli dni cez leto dlhšie než v miernom pásme a za severným polárnym kruhom slnko nezapadalo vôbec. V zime tu však budú dni kratšie resp. v polárnych oblastiach zavládne polárna noc. Za severným polárnym kruhom sa nachádza napríklad nórske mesto Tromso, kde sa každý nasledujúci deň v tomto čase skracuje o 8 a pol minúty.

Naopak, čím bližšie k rovníku, tým menej výrazne sa dni skracujú. V Singapure napríklad len o 4 sekundy, keďže dĺžka dňa tu po celý rok predstavuje cca 12 hodín.

Práve v období jesennej rovnodennosti sa tiež dni skracujú najrýchlejším tempom. Skracovanie dní sa začne opäť spomaľovať až v novembri a najmä v decembri spolu s blížiacim sa zimným slnovratom.

Zimný slnovrat, teda začiatok astronomickej zimy na severnej pologuli (resp. astronomického leta na južnej pologuli), nastane tohto roku 22. decembra o 4. hodine a 27. minúte stredoeurópskeho času (SEČ), teda o 3.27 h UTC.