Od posledných parlamentných volieb sa vystriedali traja premiéri

V poradí ôsme parlamentné voľby sa konali v sobotu 29. februára 2020. O hlasy voličov sa uchádzalo 24 politických subjektov, krátko pred voľbami sa strana Hlas pravice kandidatúry vzdala. Volieb sa zúčastnilo 65,8 percenta oprávnených voličov, voličský hlas uplatnilo 2.916.840 ľudí, z ktorých 48.925 hlasovalo zo zahraničia a celkovo platných hlasov bolo 2.881.511. Vo voľbách prepadlo 820.411 (28,39 percenta) hlasov, čo je doposiaľ najviac v histórii demokratických volieb samostatného Slovenska.

Víťazom volieb sa stalo hnutie OĽANO, NOVA, Kresťanská únia a Zmena zdola, ktoré dosiahlo 25,02 percenta (721.166) hlasov, čo hnutiu prinieslo 53 kresiel v parlamente.

Na druhom mieste skončila strana Smer-SD so ziskom 18,29 percenta (527.172) hlasov a v parlamente obsadila 38 kresiel. Tretie skončilo hnutie Sme rodina, ktorému odovzdalo hlas 8,24 percenta (237.531) voličov a v NR SR získalo 17 kresiel.

Nasledovala ĽSNS so ziskom 7,97 percenta (229.660) hlasov a v parlamente dosiahla 17 mandátov. Trinásť kresiel v parlamente obsadila SaS, ktorú volilo 6,22 percenta (179.246) voličov. Šiestym parlamentným subjektom sa stala strana Za ľudí, ktorá dostala 5,77 percenta (166.325) hlasov a v NR SR obsadila 12 kresiel.

Mimo parlamentu sa ocitla koalícia Progresívne Slovensko (PS) - Spolu, ktorá získala 6,96 percenta (200.780) hlasov, čo jej ako koalícii na mandát do parlamentu nestačilo. Pre vstup do parlamentu jej chýbalo 926 hlasov.

Do NR SR sa nedostali Maďarská komunitná spolupatričnosť (MKS), ktorú volilo 3,90 percenta voličov, SNS, ktorá dosiahla 3,16 percenta a Dobrá voľba so ziskom 3,06 percenta hlasov. Pod tromi percentami ostali strany Vlasť (2,93 percent) a Most-Híd (2,05 percent).

Ďalšie politické subjekty získali menej ako jedno percento hlasov. Socialisti.sk (0,55), Máme toho dosť! (0,32), Slovenská ľudová strana Andreja Hlinku (0,28), Demokratická strana (0,14), Solidarita (0,11). Starostovia a nezávislí kandidáti - STANK získali 0,07 a Slovenské hnutie obrody a Hlas ľudu zhodne po 0,06 percenta hlasov. Strana Práca Slovenského národa získala 0,04 percenta, strana 99% - občiansky hlas 0,03 percenta a Slovenská liga 0,02 percenta hlasov.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová vymenovala 21. marca 2020 vládu Igora Matoviča (OĽANO). Vládnu koalíciu vytvorili OĽANO, Sme rodina, SaS a Za ľudí, v parlamente získala ústavnú väčšinu, ktorú postupne stratila.

OĽANO obsadilo vo vláde sedem ministerstiev, Sme rodina a SaS po tri a strana Za ľudí dve ministerstvá. Hnutiu Sme rodina pripadol aj post predsedu parlamentu, ktorý obsadil jeho líder Boris Kollár.

Po sérií demisií a pozastavení účasti SaS v koalícii, pokiaľ premiér Matovič zo svojho postu neodstúpi (demisiu podal 30. marca 2021), vymenovala hlava štátu 1. apríla 2021 vládu premiéra Eduarda Hegera (OĽANO), dovtedajšieho ministra financií.

Hegerova vláda bola zložením takmer totožná s Matovičovou vládou. Matovič sa stal ministrom financií a podpredsedom vlády. Zmena nastala aj na poste ministra zdravotníctva, Mareka Krajčího (OĽANO) vystriedal Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO).

Zuzana Čaputová prijala 13. septembra 2022 demisie ministrov za SaS Richarda Sulíka, Márie Kolíkovej, Ivana Korčoka a Branislava Gröhlinga. Zároveň vymenovala nových ministrov. Rezort hospodárstva viedol Karel Hirman, ministerstvo spravodlivosti Viliam Karas a rezort diplomacie Rastislav Káčer. Dočasným vedením ministerstva školstva poverila premiéra Hegera, ktorého v októbri vystriedal Ján Horecký.

Poslanci parlamentu vyslovili 15. decembra 2022 nedôveru Hegerovej vláde. Na druhý deň prezidentka Čaputová vládu odvolala, ale dočasne ju poverila vykonávaním funkcie v obmedzenom rozsahu.

Líder OĽANO Matovič skončil 23. decembra 2022 ako minister financií. Vedením rezortu poverila prezidentka dočasne povereného premiéra Hegera.

Heger 7. mája 2023 požiadal prezidentku Čaputovú o zbavenie poverenia viesť vládu. Prezidentka napokon 15. mája 2023 vymenovala vládu odborníkov na čele s Ľudovítom Ódorom.