Slovenskí europoslanci: Miliardy pre Ukrajinu treba vynaložiť transparentne

Slovenskí poslanci Európskeho parlamentu (EP) naprieč politickým spektrom podporujú návrh Nástroja pre Ukrajinu, prostredníctvom ktorého EÚ vyčlenila 50 miliárd eur na podporu obnovy, rekonštrukcie a modernizácie Ukrajiny v rokoch 2024 – 2027. Zároveň požadujú transparentné nakladanie s týmito zdrojmi, informuje spravodajca TASR.

Vladimír Bilčík (EPP) zdôraznil, že EÚ a Slovensko musia stáť za Ukrajinou a robiť maximum preto, aby uspela v zápase s agresiou Ruska. „Naša podpora musí zahŕňať aj plány na povojnovú obnovu. Musí to byť podpora pravidelná a transparentná. Som za vytvorenie nástroja, ktorý vyčlení zdroje na modernizáciu a obnovu a zároveň ráta s využitím peňazí, ktoré prepadli Rusku. Agresor musí platiť,“ povedal. Investícia do obnovy Ukrajiny je podľa neho výhodná aj pre Slovensko, lebo ak bude Ukrajina prosperovať, prinesie to Slovákom ekonomické príležitosti.

Podľa Roberta Hajšela (Smer-SD) tento nástroj zjednotí všetky druhy pomoci, ktoré EÚ poskytne Ukrajine na obnovu vojnou zničeného hospodárstva. „Je to aj nástroj na upevnenie finančnej stability štátu, lebo Ukrajina nemá dostatočné možnosti ako riešiť sociálne otázky, školstvo či dôchodky a zdravotníctvo. Pomoc pôjde aj do týchto oblastí. Aj preto musíme urobiť všetko pre to, aby peniaze skončili tam kde treba, a nie vo vreckách oligarchov,“ povedal. Využitie zmrazených ruských aktív v EÚ na tento účel je podľa neho rozporuplné z pohľadu medzinárodného práva a EÚ sa musí vyvarovať, aby sa nezaplietla do súdnych arbitráží.

Michal Wiezik (PS) uviedol, že podpora vo forme pôžičiek, grantov a rozpočtových záruk je odkazom Putinovi, že EÚ verí Ukrajine a bude ju podporovať tak dlho, ako to bude potrebné. „Ďalšie prostriedky na obnovu Ukrajiny by sme mali získať skonfiškovaním majetku ruských oligarchov pôsobiacich v EÚ. Budeme trvať na tom, aby pomoc nášmu susedovi bola využitá transparentne, efektívne, pomohla zraniteľným skupinám ľudí a prispela k obnove regiónu,“ povedal.

Ivan Štefanec (KDH) si myslí, že finančná podpora obnovy a modernizácie Ukrajiny je „našou povinnosťou“. „Podporu potrebujeme nastaviť v dlhodobých rámcoch. Celý proces je treba stransparentniť a posilniť demokratickú zodpovednosť. Na financovanie obnovy Ukrajiny chceme využiť aj ruské aktíva,“ vysvetlil.

Eugen Jurzyca (SaS) súhlasí so solidaritou s ukrajinským ľudom a s postupnou integráciou Ukrajiny do EÚ, aj s včasnou prípravou plánu rekonštrukcie Ukrajiny, založenou na meraní výsledkov. „Mojou výhradou je, že Európska komisia doteraz nepredložila analýzu prínosov a nákladov. Napriek tomu, že tak sľúbila urobiť do troch mesiacov od zverejnenia návrhu, teda do 20. septembra,“ upozornil.

Peter Pollák (OĽANO) vyjadril nádej, že na obnovu Ukrajiny a podporu reformných procesov, ktoré Ukrajincom pomôžu v eurointegračnom procese, sa použijú aj ruské aktíva, ktoré boli v EÚ zmrazené. „Samozrejme je dôležité, aby sme dohliadali na transparentnosť využitia finančných prostriedkov,“ povedal.

Miriam Lexmann (KDH) si myslí, že Ukrajine treba pomôcť lebo má nárok na svoje sebaurčenie. Poukázala, že nástroj pomoci je najmä vo forme pôžičiek a sú jasne stanovené spôsoby nakladania s peniazmi a tiež mechanizmus kontroly. „Mali by sme použiť zmrazené ruské aktíva, len tam je právna otázka, ako to urobiť, aby to bolo v rámci medzinárodných zákonov,“ konštatovala. Táto pomoc podľa nej pomôže Ukrajincom na ceste do EÚ, čo bude mať priaznivý vplyv aj na Slovensko. Preto by sa Slováci na úrovni štátu, podnikateľov a občianskej spoločnosti mali zapájať do obnovy a pomáhať vybudovať z Ukrajiny modernú demokratickú krajinu.