V Afganistane chcú za cudzoložstvo navrhnúť trest smrti ukameňovaním

Nezávislé združenie afganských advokátov pripravuje návrh zákona, ktorým by sa do trestného poriadku zaviedol trest smrti ukameňovaním za cudzoložstvo.

Člen komisie pre islamské právo Rúholláh Kárízáda uviedol, že trest smrti ukameňovaním bude možné vyniesť za predpokladu, že cudzoložstvo potvrdia štyria očití svedkovia.

Ako napísal francúzsky denník Le Figaro, plány na zavedenie trestu smrti vyvolávajú obavy, či v Afganistane vôbec existuje povedomie o ľudských právach, na ktorého budovanie Západ v uplynulých rokoch vynaložil miliardy dolárov. Časť afganského obyvateľstva je totiž stále naklonená uplatňovaniu exemplárnych trestov za prečiny voči morálke.

O tejto praxi svedčí aj nedávny prípad z provincie Baghlán severne od Kábulu, kde dvaja milenci po odhalení ich vzťahu len na poslednú chvíľu unikli ukameňovaniu. Rada starších sa vtedy postavila proti vôli davu, ktorý žiadal ich okamžitú smrť. Rada starších však nariadila, aby sa ďalší deň konala verejná poprava milencov zastrelením.

Riaditeľ ázijskej pobočky ľudskoprávnej organizácie Human Rights Watch Brad Adams považuje "za šokujúce, že 12 rokov po páde režimu fundamentalistického hnutia Taliban vláda prezidenta Hámida Karzaja znovu zavádza ako trest smrť ukameňovaním".

Rúholláh Kárízáda spresnil, že o plánoch na obnovenie trestu ukameňovaním boli informované Spojené štáty i OSN. Podľa jeho slov tento trest nebude uplatňovaný bežne.

Ukameňovanie je jeden zo spôsobov vykonania trestu smrti, pri ktorom dav ľudí hádže kamene do spútaného odsúdeného vinníka. Používal sa najmä v staroveku a v stredoveku, v súčasnosti sa uplatňuje v niektorých moslimských krajinách. Niekde dokonca existuje nariadenie, ktoré určuje veľkosť kameňov, aby vinník neumrel priskoro a dlhšie trpel. "Výhodou" tohto trestu je, že nikto v dave nemôže byť označený za vraha, pretože nie je jasné, kto vinníka usmrtil.