Cez víkend sa končí letný čas, noc bude o hodinu dlhšia

V nedeľu o 3. hodine ráno SELČ sa hodinky posunú o hodinu naspäť na 2. hodinu stredoeurópskeho času (SEČ). Víkendová noc tak bude o hodinu dlhšia.

Západ slnka i súmrak nastanú v nedeľu o hodinu skôr než v sobotu. V Bratislave napríklad slnko zapadne v sobotu o 17.40 h SELČ, v nedeľu už o 16.38 h SEČ. Ráno bude, naopak, viac svetla. Kým v sobotu vyjde slnko v Bratislave o 7.30 h SELČ, v nedeľu už o 6.31 h SEČ.

Stredoeurópsky čas (nesprávne sa nazýva aj „zimný čas“) predstavuje prirodzené časové pásmo, do ktorého patrí Slovensko, Česká republika a ďalšie okolité štáty.

Pôvodným motívom na zavedenie letného času boli energetické úspory. Prechodne ho niektoré krajiny využívali počas prvej svetovej vojny - od 14. apríla 1916 to bolo Švédsko, neskôr aj Nemecko a Rakúsko-Uhorsko. Cez druhú svetovú vojnu zaviedlo letný čas Nemecko a s ním aj Protektorát Čechy a Morava. Od 6. mája do 7. októbra 1946 platil letný čas v Československej republike.

V súčasnej podobe letný čas ako prvé zaviedlo v roku 1976 Francúzsko, v Československu platil od roku 1979, pričom dôvodom bola tiež energetická kríza. Letný čas sa začínal v prvú aprílovú sobotu o polnoci (od roku 1981 už počas posledného marcového víkendu), končil sa počas posledného septembrového víkendu.

Od roku 1996 Európska komisia predĺžila obdobie letného času každoročne až do posledného októbrového víkendu. Posúvanie hodiniek sa tiež ustálilo na 2. hodine v noci, pretože v tomto čase najmenej ovplyvňuje dopravu.

Časom sa ukázal úsporný efekt ako zanedbateľný a hlavným motívom na striedanie času ostalo lepšie využitie denného svetla v letnom období. Preto sa tiež v angličtine pre letný čas používa označenie Daylight Saving Time (DST, čas šetriaci denné svetlo).

Na Slovensku vďaka letnému času zapadá po 19.00 h slnko od konca marca až do polovice septembra, teda takmer pol roka (napr. v Bratislave 173 dní). Bez letného času, teda pri celoročnom štandardnom stredoeurópskom čase, by obdobie so slnečným svitom po 19.00 h trvalo len 113 dní.

Zimný čas znamená v skutočnosti opačný posun než letný. V Československu ho pokusne zaviedli od 1. decembra 1946 do 23. februára 1947. Oproti štandardnému stredoeurópskemu sa posunuli hodinky o hodinu dozadu, teda ráno bolo počas zimy svetlo o hodinu skôr, no popoludní zapadalo slnko už okolo 15. hodiny.

Už od svojho zavedenia malo striedanie času aj odporcov, argumentujúcich najmä zdravotnými problémami. Na základe verejného prieskumu v roku 2018 navrhla Európska komisia, aby sa sezónna zmena času uskutočnila naposledy v roku 2021. Európsky parlament tento návrh schválil 29. marca 2019 s tým, že sa európske štáty dohodnú, ktoré časové pásmo si nechajú celoročne.

Diskusiu o tejto téme však prerušili krízy ako pandémia ochorenia COVID-19 či vojenský konflikt, ktorý Rusko rozpútalo na Ukrajine.

Európa sa tak vráti k letnému času aj v roku 2024, a to konkrétne 31. marca, platiť bude do 27. októbra.