Brusel plánuje predĺžiť opatrenia v boji proti energetickej kríze

TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters, ktorá sa v piatok odvolala na zdroj oboznámený s problematikou.

Bývalý hlavný dodávateľ plynu do Európy, Rusko, minulý rok po invázii na Ukrajinu znížil dodávky, čím sa kontinent dostal do energetickej krízy charakterizovanej rekordne vysokými cenami a prudko rastúcou infláciou. Únia prijala celý rad opatrení na zvládnutie situácie vrátane zavedenia stropu na ceny plynu, rýchlejšieho udeľovania povolení na projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a pravidiel na zdieľanie zdrojov palív medzi členskými štátmi. Keďže platnosť týchto opatrení sa má o niekoľko mesiacov skončiť, Komisia zvažuje návrh na ich predĺženie o jeden rok.

„Naša analýza ukázala, že by bolo opodstatnené predĺžiť tieto režimy aj na budúci rok a naďalej využívať ochranu, ktorú nám poskytujú pred prípadným prudkým nárastom cien na trhu,“ uviedol pre agentúru Reuters vysokopostavený úradník EÚ, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity. Komisia podľa neho navrhne predĺženie po tom, ako sa v rámci Únie dosiahne dohoda o nových pravidlách pre trh s plynom. Rokovania sa majú skončiť tento mesiac, ale ak zástupcovia členských štátov a Európskeho parlamentu (EP) nenájdu zhodu, môžu sa pretiahnuť až do decembra.

Horný limit na ceny plynu rozdelil členské štáty. Viaceré krajiny vrátane Nemecka varovali, že obmedzenie cien by im mohlo spôsobiť problémy pri získavaní dodávok na svetových trhoch, zatiaľ čo Francúzsko, Poľsko a ďalšie štáty opatrenie podporovali ako nástroj v boji proti inflácii. Limit, ktorého platnosť sa skončí vo februári, sa má aktivovať, ak európske ceny plynu prekročia 180 eur za megawatthodinu (MWh). Referenčný európsky kontrakt na plyn na burze TTF v Amsterdame nedosiahol túto úroveň od zavedenia stropu vo februári 2023. V piatok popoludní sa obchodoval okolo úrovne 47,5 eura za MWh.