Korčok predstavil časť svojho programu: Tieto kroky plánuje v zahraničnej politike

Najväčšou výzvou slovenskej zahraničnej politiky je to, či sa dokážeme postaviť na správnu stranu histórie. Skonštatoval to prezidentský kandidát Ivan Korčok v utorňajšom vystúpení, v ktorom predstavil svoj zahranično-politický program. Pôsobenie v úrade prezidenta v tejto oblasti stavia na troch princípoch, a to susedstvo, spojenectvo a partnerstvá. Zároveň vyzval vládu SR, aby urýchlene spustila proces zásadnej revízie Bezpečnostnej stratégie, keďže ruská agresia voči Ukrajine zničila európsku bezpečnostnú architektúru.

„Som presvedčený, že práve teraz je ten moment, kedy aj prezident Slovenskej republiky má úlohu ukázať, čo je slovenský záujem a na ktorej strane histórie dnes Slovensko musí stáť,“ zdôraznil Korčok s tým, že byť niekde na pomedzí Slovensko prakticky oslabuje.

V rámci princípu susedstva vníma najmä dve výzvy. Vo vzťahu s Maďarskom je podľa neho dôležité hovoriť spoločne aj o histórii oboch štátov a jej „bolestivých dôsledkoch“. Slovenský záujem by nemal byť vymenený za ticho a kľud. Treba tiež vážiť slová a nepozerať sa na suseda ako na odtrhnuté územie. V prípade ruskej agresie na Ukrajine treba vnímať hrozbu v podobe Ruska, ktoré je hrozbou aj pre bezpečnosť Slovenska. V slovenskom záujme by nemalo byť bagatelizovanie či zamlčiavanie faktov pred vlastnými občanmi. Vyzval preto vládu SR, aby adekvátne revidovala Bezpečnostnú a Obrannú stratégiu SR.

Pri téme spojenectva treba podľa Korčoka vedieť, kde je sever. Za pokrytecké označil útočenie na aliančných partnerov či členov EÚ. Za hlavný problém v zahraničnej politike nepovažuje „silný Brusel, ale Brusel globálne a geopoliticky bezvýznamný.“

Zahraničná politika by mala byť zároveň podľa neho zrozumiteľná a nie mätúca, a to tak pre spojencov, ako aj vlastných občanov. Vytvárať spojenectvá treba podľa Korčoka s politickým Západom, iba tak sa slovenská zahraničná politika môže vybrať na cestu „hrdej a suverénnej bezvýznamnosti“. Aktívnejší však chce byť aj v oblasti partnerstiev pri dialógu s tými, ktorí nie sú súčasťou nášho hodnotového sveta. Zabúdať podľa neho netreba ani na hlas V4.

V reprezentácii Slovenska navonok sa chce osobitne sústrediť na podporu ekonomickej diplomacie, komunikáciu so slovenskou diaspórou vo svete a rozvoj kultúrnej diplomacie.