Kamenický: Nie je možné vyplatiť rodičovský dôchodok a zároveň 13. dôchodok

Vyhlásil to v stredu po rokovaní vlády na tlačovej konferencii minister financií SR Ladislav Kamenický (Smer-SD) s tým, že sa musí nájsť konsenzus na koaličnej rade.

„Môžem potvrdiť, že k téme rodičovského a 13. dôchodku bude ešte tento týždeň koaličná rada. Pokiaľ dôjde k dohode v rámci koalície, tak o tom budeme presne informovať,“ dodal minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR Erik Tomáš (Hlas-SD).

Na vyplácaní rodičovského dôchodku trvá koaličná SNS. Tvrdí, že tento inštitút treba zachovať, pokiaľ sa nenájde iný spôsob pomoci seniorom. Strana zároveň deklaruje podporu vyplácaniu 13. dôchodku.

Tomáš počas predchádzajúceho týždňa vyhlásil, že je pripravený rokovať s SNS o riešení zavedenia plnohodnotného 13. dôchodku. Ich názor, že zároveň požadujú zachovanie rodičovského dôchodku v rovnakej podobe ako doteraz, sa podľa vlastných slov dozvedel iba z ich mediálnych vyjadrení. Predtým mali s navrhnutou zmenou súhlasiť. Upozornil, že vyplatenie 13. dôchodku vo výške priemerného dôchodku bez toho, aby došlo k zmenám v rodičovskom dôchodku, by stálo navyše 440 miliónov eur.

Plnohodnotný 13. dôchodok vo výške priemerného dôchodku by sa mal zaviesť budúci rok. Časť peňazí na túto zmenu by sa podľa návrhu ministra práce mala získať zmenou vyplácania rodičovského dôchodku. Po novom by bolo možné rodičom pomáhať poukázaním časti zaplatenej dane z príjmu, nie z odvodov ako doteraz.

Pomoc s hypotékami nebude stáť toľko, aby to rozpočet nezvládol

Pomoc so zvýšenými splátkami za hypotéky za rok 2023 by mala vyjsť štát približne 15 miliónov eur, v budúcom roku potom 64 miliónov eur. Zvýši sa aj pomoc s hypotékami pre mladých, v roku 2024 sa takto navýšia výdavky o 7 miliónov eur. Celkovo nejde o takú enormnú sumu, aby to rozpočet nezvládol. Uviedol to v stredu po rokovaní vlády minister financií Ladislav Kamenický (Smer-SD). Zdôraznil, že výpadok príjmov samospráv v dôsledku zvýšenia daňového bonusu im štát vykompenzuje.

Kabinet v stredu schválil dva legislatívne návrhy, ktoré sa majú prerokovať v skrátenom konaní na najbližšej schôdzi parlamentu a majú pomôcť dlžníkom so zvýšenými splátkami hypoték. Za rok 2023 sa táto pomoc vyrieši zvýšeným daňovým bonusom, od januára 2024 potom novou štátnou sociálnou dávkou. V obidvoch prípadoch pôjde o sumu maximálne 150 eur mesačne alebo 1800 ročne. Štát bude preplácať 75 % z rozdielu medzi pôvodnou a zvýšenou splátkou hypotéky. Nárok na pomoc budú mať ľudia s príjmom do 1,6-násobku priemernej mzdy spred dvoch rokov, podľa údajov za rok 2022 to budúci rok vychádza na 2086 eur mesačne v hrubom.

„Tomuto ja hovorím pomoc štátu, čo sa týka hypoték. Všetky riešenia, ktoré som tu počúval aj od iných politických strán, vždy hovorili o tom, že predlžujme splatnosti a rôzne iné návrhy, pri ktorých väčšinou zarábali banky. My sa snažíme, aby bola doručená pomoc priamo ľuďom,“ zhodnotil Kamenický.

Ako modelový príklad uviedol úver na bývanie vo výške 93.000 eur so splatnosťou 30 rokov. Ak sa dlžníkovi zvýši jeho úročenie z 1 % na 5 %, jeho mesačná splátka by mala vzrásť z 300 na 500 eur. Z navýšenia splátky o 200 eur by mu mal štát preplatiť 75 %, teda maximálnu možnú sumu zákonného príspevku 150 eur. Jednotlivé parametre a teda aj príspevok štátu sa budú líšiť podľa konkrétneho nastavenia hypotéky každého dlžníka.

Kým daňový bonus za rok 2023 sa uplatní spätne za celý rok, od roku 2024 sa má pomoc vyplácať pravidelnou dotáciou k mesačnej splátke úveru. „Začneme v januári 2024 s tým, že dotácia zo strany štátu bude vyplácaná nasledujúci mesiac po tom, čo klient zaplatí splátku svojho úveru. Bude to naozaj veľmi prácne, budeme mať čo robiť, ale úrady práce na to budú musieť byť pripravené,“ konštatoval minister práce, sociálnych vecí a rodiny Erik Tomáš (Hlas-SD). Stačí, ak občan podá žiadosť na príslušnom úrade práce a ten v komunikácii s finančnou správou a bankami posúdi, či spĺňa nárok na dotáciu zo strany štátu.

Pomoc s hypotékami je zatiaľ nastavená do roku 2027. Jej suma sa môže pravidelne prehodnocovať vždy v zákone o štátnom rozpočte. „V prípade, že by to bolo tak, ako je to v súčasnosti nastavené, tak očakávame, že by sa tá pomoc mohla dotknúť približne 315.000 úverov,“ doplnil minister práce.

Pre splnenie nároku na pomoc sa bude posudzovať príjem a jeho vzťah k priemernej mzde dva roky spätne, budúci rok teda za rok 2022. Môže sa stať, že niektorí ľudia, ktorí by pri takomto porovnaní prekračovali stanovenú hranicu a nemali nárok na pomoc, medzitým schudobneli. „V takomto prípade budeme týchto ľudí vyplácať na základe dotácií v pôsobnosti Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny a to doladíme ešte v legislatívnom procese v parlamente, keď sa bude o danom zákone rokovať,“ avizoval Tomáš s tým, že o túto dotáciu nebude nikto ukrátený.