Viskupič: Vládna pomoc s hypotékami bude drahá a obmedzí konkurenciu

O dvoch návrhoch zákonov týkajúcich sa pomoci so splácaním úverov na bývanie rokuje parlament na aktuálnej schôdzi v skrátenom legislatívnom konaní.

„Vládou prijaté riešenie je extrémne byrokratické, prináša byrokraciu štátu, bankám aj samotným občanom. Ak sa pozrieme na analýzu vplyvov na rozpočet verejnej správy, tak mzdové náklady štátu narastú pre každý rok o 5 miliónov eur, čo je asi 300 nových zamestnancov ročne,“ vyčíslil vo štvrtok na tlačovej konferencii Viskupič. Ďalšie peniaze sú vyčlenené na súvisiace materiálno-technické zabezpečenie a úpravu informačných systémov. Náklady budú mať aj samotné banky, ktoré si ich následne premietnu do svojich nákladov.

Najzásadnejším problémom tohto zákona je podľa poslanca jeho „devastujúci vplyv“ na konkurenčné prostredie medzi bankami. Plánovaná štátna pomoc sa totiž týka len existujúcich hypoték. Ak by si chcel klient nájsť inú banku, ktorá by mu ponúkla nižší úrok a tým ušetriť, na presunutú hypotéku by sa už pomoc nevzťahovala.

„Tie presuny boli to, čo udržiavalo ceny úrokových sadzieb nižšie, 25 bánk medzi sebou súťažilo a teraz jednoducho prestane. Ľudia nebudú motivovaní presúvať (hypotéky) a toto samozrejme skončí tak, že banka ten svoj úrok bude môcť viac zdvihnúť, pretože už jej klient neodíde do inej banky a 75 % navýšenia mu zaplatí štát,“ argumentoval Viskupič.

Vláda pri nastavovaní pomoci podľa neho ignoruje aktuálnu správu Národnej banky Slovenska (NBS) o finančnej stabilite. „Národná banka jasne hovorí, že napriek pomerne prudkému zvyšovaniu úrokových sadzieb by sektor domácností aj podnikov mal pokračovať v splácaní svojich úverov bez výraznejších problémov. Podiel nesplácaných úverov z úverov zostáva na historicky nízkej úrovni 1 % a platí to aj pri úveroch, ktoré už majú tie nové vyššie sadzby,“ priblížil poslanec. V konečnom dôsledku sa tak podľa neho aj chudobnejší ľudia, ktorí nedosiahli na vlastnú hypotéku, budú skladať na pomoc pre tých bohatších.

Pripomenul, že SaS v minulosti opakovane navrhla lepšie riešenie, ktoré by stálo na dohode s bankami. Tie by na vlastné náklady zastropovali nárast splátok nad určitú hranicu. Strana ju navrhovala určiť ako trojročný rast priemernej nominálnej mzdy v slovenskom hospodárstve, čo by pre rok 2023 znamenalo 27 % a pre rok 2024 okolo 29 %. „Takáto pomoc by pomáhala cielene pri extrémnych nárastoch, nespotrebovávala by verejné zdroje a nevytvárala morálny hazard,“ dodal Viskupič.

Vláda minulý týždeň schválila dva legislatívne návrhy na pomoc dlžníkom so zvýšenými splátkami hypoték, o ktorých rokuje parlament v skrátenom konaní. Za rok 2023 sa táto pomoc vyrieši zvýšeným daňovým bonusom, od januára 2024 potom novou štátnou sociálnou dávkou. V obidvoch prípadoch pôjde o sumu maximálne 150 eur mesačne alebo 1800 ročne. Štát bude preplácať 75 % z rozdielu medzi pôvodnou a zvýšenou splátkou hypotéky. Nárok na pomoc budú mať ľudia s príjmom do 1,6-násobku priemernej mzdy spred dvoch rokov, podľa údajov za rok 2022 to budúci rok vychádza na 2086 eur mesačne v hrubom.