Pod povrchom Merkúru môže byť oblasť vhodná pre extrémne formy života

Ľadovce v kráteroch Raditladi a Eminescu boli objavené sondou Messenger, ktorá planétu skúmala v rokoch 2011 až 2015. Výskumníci teraz tieto údaje využili v štúdii, ktorej výsledky zverejnili v odbornom časopise The Planetary Science Journal.

Ľadovce v kráteroch Merkúra sa však odlišujú od ľadovcov na Zemi. Ide o ľadovce zo solí, ktoré pod povrchom planéty uväznili prchavé látky. V geológii sa termínom prchavé látky označujú chemikálie a zlúčeniny schopné ľahko sa premeniť na paru, teda napríklad voda, oxid uhličitý alebo dusík. Existenciu soľných ľadovcov na Merkúre sa podarilo odhaliť vďaka meteoritom, ktoré ich odkryli.

„Naše zistenia dopĺňajú výsledky ďalších nedávno zverejnených štúdií, podľa ktorých sa na Plute nachádzajú ľadovce tvorené dusíkom. Naznačuje to, že glacifikácia prebieha po celej slnečnej sústave, od jej najhorúcejších končín až po tie najchladnejšie,“ uvádza planetárny vedec a hlavný autor štúdie Alexis Rodriguez z Inštitútu planetárnej vedy (PSI) v Arizone.

Prítomnosť ľadovcov na Merkúre je prekvapením, pretože planéta sa nachádza 2,5-násobne bližšie k Slnku ako Zem, píše Live Science. Teploty na povrchu planéty sa môžu pohybovať v rozmedzí 430 stupňov Celzia vo dne až mínu 180 stupňov Celzia v noci.

Napriek tomu, že ľadovce Merkúra sa od tých na Zemi líšia, vedci podobné prostredie objavili aj na Zemi, napríklad v púšti Atacama. Ak by sa potvrdilo, že na Merkúre by mohol existovať život, predstavovalo by to výrazný zvrat pri pátraní po živote na podobných planétach.

Vedci však musia zodpovedať zistiť, odkiaľ sa na Merkúre vzali vrstvy prchavých látok, píše Live Science. Pozorovania severného pólu planéty poukazujú na to, že vznikli až po úplnom sformovaní povrchu.