Vrcholní predstavitelia EÚ aj lídri krajín vítajú začatie prístupových rokovaní

Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová na sociálnej sieti X napísala, že cíti „hrdosť“ na to, že EÚ dodržala svoje sľuby. Dodala, že tento deň sa navždy zapíše do dejín Únie.

Obdobne sa vyjadrila aj predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsolová. Taktiež uviedla, že EÚ dodržala svoje sľuby a rozhodnutie nazvala významným momentom - ako pre Európu, tak aj pre Ukrajinu, Moldavsko a všetkých, ktorí „bojujú za naše hodnoty“.

Nemecký kancelár Olaf Scholz označil rozhodnutie o začatí rokovaní s Ukrajinou za „silný signál podpory“ pre túto vojnou zmietanú krajinu. „Práve sme sa rozhodli začať prístupové rozhovory s Ukrajinou aj s Moldavskom. Je jasné, že tieto krajiny sú súčasťou európskej rodiny,“ napísal na platforme na X.

Estónska premiérka Kaja Kallasová taktiež nazvala tento deň za historický a uviedla, že lídri EÚ sa „napriek všetkému“ dohodli na začatí prístupových rokovaní. Ukrajina aj Moldavsko si podľa jej slov „spravili svoju domácu úlohu“ a sú pripravené podniknúť ďalšie kroky na ceste k vstupu do Únie. Litovský prezident Gitanas Nauséda označil rozhodnutie o začatí prístupových rokovaná za „víťazstvo jednoty EÚ“ a „víťazstvo celej Európy“.

Nespokojnosť s otvorením prístupových rokovaní naopak už značne verbalizoval maďarský premiér Viktor Orbán, ktorý pred hlasovaním o ňom opustil rokovaciu sálu. Tým však nezablokoval spoločné rozhodnutie zvyšku členských krajín, akým sa pred summitom vyhrážal. Maďarsko sa podľa neho nechcelo podieľať na „zlom“ rozhodnutí Európskej rady začať prístupové rokovania EÚ s Ukrajinou, preto sa na ňom nezúčastnilo.

Na počínanie Orbána medzičasom stroho reagoval belgický premiér Alexander De Croo, ktorý to vzápätí hneď aj oľutoval, uvádza server Politico.eu. De Croo podľa tohto portálu povedal, že ak už sa na rozhodnutí podieľate v zmysle, že ho nevetujete, „tak by ste už potom mali držať jazyk za zubami“. Vzápätí však rýchlo dodal: „Toto som nemal povedať“.