NBS: Dotovanie regulovaných cien energií stlmí v roku 2024 infláciu na 2,5 %

Podporí to reálne príjmy domácností, ktorým zostane viac prostriedkov na spotrebu. Uviedol to v utorok guvernér Národnej banky Slovenska (NBS) Peter Kažimír na tlačovej besede Ekonomický a menový vývoj – zima 2023.

„V ďalších dvoch rokoch predpokladáme, že sa ceny energií pre domácnosti postupne priblížia trhovým cenám. Zvýšilo by to infláciu, ktorá by tak poskočila na úrovne okolo 4 %. Plány vlády na ďalšie roky však ešte neboli oznámené,“ priblížil Kažimír.

Opatrenia z vládneho balíčka podľa neho výraznejšie neovplyvnia situáciu na trhu práce. Zamestnanosť by mala mierne rásť. Počty voľných pracovných miest sú stále vysoké a okrem domácich nezamestnaných bude musieť prúdiť na Slovensko aj stále viac zahraničných pracovníkov.

„Odhadujeme, že deficit verejných financií sa v roku 2023 takmer strojnásobí a dosiahne takmer 5,6 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo bude najvyššia hodnota od roku 2010,“ upozornil Kažimír.

V ďalších rokoch bude podľa neho deficit klesať pomaly. „V roku 2024 očakávame ďalšie zvýšenie deficitu, ťahané najmä dodávkami vojenskej techniky, pričom v ďalších rokoch sa pri absencii prorastových opatrení deficit môže priblížiť k 4 % HDP,“ podčiarkol.

Dlh by mal podľa guvernéra NBS v roku 2026 prekročiť hranicu 60 % HDP. „Pri zmienených úrovniach deficitu bude verejné zadlženie kontinuálne narastať, z úrovne 57 % HDP v tomto roku na vyše 60 % HDP na konci horizontu prognózy, a to aj pri predpokladanom výraznom poklese hotovostných rezerv vlády. Dlh by sa tak mal nachádzať takmer 9 percentuálnych bodov (p. b.) HDP nad najvyšším sankčným pásmom dlhovej brzdy,“ zdôraznil Kažimír.

Doplnil, že vládny balíček o rozpočtových opatreniach zásadným spôsobom nemení výhľad pre verejné financie. Ohlásený vládny balíček obsahuje opatrenia, ktoré výrazne zvyšujú príjmy verejných financií. Na druhej strane, v rozpočte na budúci rok sa objavilo viacero výdavkových opatrení, ktoré verejné financie zhoršujú. Je to najmä dotovanie cien energií, podpora dôchodcov a hypotekárnych dlžníkov.

„Pozitívny efekt týchto opatrení na ekonomiku bude dočasný. Rast hospodárstva sa vďaka nim zrýchli o 0,5 p. b. v roku 2024. To viac ako vykompenzuje stratu zo slabšieho zahraničného dopytu. Avšak na konci horizontu predikcie by mali byť reálne príjmy domácností, ako aj celá ekonomika, nepatrne horšie. Vláda za cenu vyššieho zadlženia odďaľuje problém s dorovnaním cien energií na trhové úrovne a zároveň spomaľuje tempo ozdravenia verejných financií,“ dodal guvernér NBS.